Getaway [Harry Styles]

2. Orders

,,Nečakala si ma takéhoto?" spýtal sa chrapľavým hlasom a ja som okamžite zavadila do jeho očí. Jeho obočie sa skrčilo, pred tým ako prehovoril.

,,Odpovedz mi," povedal skrz zuby a zaťal sánku.

,,Nie," povedala som potichu.

,,Ukážem ti našu izbu," povedal odmerane. Našu izbu?! Hádam si nemyslí, že budem spať s ním. Nech si vôbec nemysli, že tu budem. Toto mu neprejde.

Prišli sme do izby, ktorej steny boli tmavé a ťahala sa na nich pleseň. Na pravej strene bola staršia manželská posteľ a pri nej dva nočné stolíky, ktoré vyzerali ako keby ich práve vybral zo smetiaka. V rohu bola stará skriňa. Prišla som do stredu izby a prekvapilo ma akvárium, ktoré bolo oproti posteli asi nejako štyri metre. 

,,To by som nerobil," uchechtol sa a ja som pretočila oči. Podišla som k akvárium, ktoré bolo obrovské. Zakričala som, keď som zaostrila zrak na veľkého hada, ktorý sa pomaly plazil. Počula som za sebou smiech, no nebol úprimný.

,,T-ty máš hada?" spýtala som sa prekvapene. Neodpovedal mi. 

,,Ostaň tu. Opováž vyliezť," odsekol a ja som sa pozrela prekvapene na dvere, pri ktorých pred chvíľou stál. No nebol tam a zatvoril za sebou dvere. Našťastie ten pes išiel za ním. Teraz som tu len ja a had. Možno sa bojím hada, ale z toho akvária nemôže vyliezť. Teda aspoň dúfam. Sadla som si na kraj postele, ktorá jemne zavŕzgala.

Po pár minútach sa zjavil muž v dverách a jeho chladné oči sa pozreli do tých mojích.

,,Poď," rozkázal a ja som sa postavila. Bez slova som išla okolo neho a ucítila celkom peknú vôňu. Chlapskú vôňu. Moje oči ma štípali a ja som vedela, že slzy sa znova derú von. Nechcela som plakať, no nemohla som tomu rozkázať. Slzy som si zotrela po líciach a cítila jeho prítomnosť na sebe.

,,Sadni si," rozkázal hrubým hlasom a ja som si sadla na staršiu stoličku z dreva, ktoré bolo trochu ošuchané. Otočil sa mi chrbtom a ja som dokonale videla na jeho postavu. Bol dosť vysoký čo som si všimla už pred tým. Prudko sa otočil aj s nejakými taniermi v ruke a ja som sa okamžite pozrela na starý stôl predo mnou. 

,,Jedz," znova prikázal a hodil mi nejaký sandwich, ktorý vyzeral celkom jedlo. Ale môj žalúdok nepocítoval žiadny hlad. Určite ak by som si kúsla, tak by som sa povracala.

,,J-ja nie som hladná," povedala som tenkým a trasúcim sa hlasom. Moje prsty som si žmolila v ruke kvôli nervozite a samozrejme že aj strachu.

,,Povedal som ti jedz. Tak aj tak sprav," povedal skrz zuby. Moje trasľavé ruky sa presunuli na sandwich a uchopila som. Pocítila som teplo, čo znamenalo že ho určite práve spravil. Dúfam že ma neotraví alebo dačo také. Zakúsla som si do chrumkavého sandwicha a mierne prežváchala. Nebolo to také zlé, no hneď ako som pocítila chuť som to musela vypluť. Naplo ma a cítila som, ako sa mi hromadí v žalúdku hot-dog ktorý som mala dnes v meste. Rozkašľala som sa a začala z hlboka dýchať. 

,,Kurva, si normálna?!" skríkol po mne a ja som sa ešte viac zľakla.

,,J-ja.. je mi zle," povedala som potichu.

,,A čo teraz?!" spýtal sa hnusne a svoj sandwich hodil do taniera.

,,Prepáč," zašepkala som potichu.

,,Kurva prestaň!" skríkol znova po mne. Ucítila som znova slzy, ktoré stekali už asi tisíci krát po mojom líci. Načiahol sa pre môj tanier a pár centimetrov nad zemou ho hodil, pes dobehol a začal ho jesť.

,,Tak budeš hladná! Nezvykaj si, že tu budeš mať luxus! Budem rada, ak budeš mať čo do úst," odsekol a prudko sa postavil. Ucítila som ho pri mne a agresívne ma vytiahol zo stoličky.