Getaway [Harry Styles]

11. Questions

(Prosím, prečítajte si potom poznámku autora!)

,,Zober tú krabicu," povedal hrubým hlasom a ja som siahla po najmenšej. V starej obývačke boli naukladané veľké krabice a museli vážiť aspoň tonu. Išla som von a krabicu dala do kufru veľkého auta. Hodila som zmätený výraz na auto, keďže bolo veľké a čierne. Bol to Range Rover a pokiaľ viem, tieto autá sú niekoľko miliónové autá. Odkiaľ ale na neho zobral? Nie je to tak, že by som si myslela že je Harry chudobný, ale keď žije v takejto špinavej diere tak je to pre mňa trochu šok. Vyzerá to, ako keby sa sťahoval čo si myslím že aj robí, keďže tu sú krabice. V jednej z nich tuším hrkali zbrane, no nad tým som sa nepozastavovala. Ale táto krabica bola celkom ťažká aj napriek tomu, že bola menšia ako ostatné. Nebola ani zalepená lepiacou páskou a tak som ju pomaly otvorila. Pred tým som sa však pozrela, či náhodou nejde Harry. V krabici som uvidela noviny, ktoré som mala česť vidieť už neskôr. Tento krát na fotke bol Harry, ktorý mohol mať cez osemnásť rokov. 

"HARRY STYLES (18) sa dostal do väzenia za vraždu!" zamrmlala som si nadpis novín. Moje pery sa pootvorili. Zrazu moja zvedavá stránka odpadla a noviny som vrátila späť do krabice. Cítila som sa divne a neviem prečo, no cítila som ľútosť. Ľútosť voči Harrymu. Iste že nie za vraždu, ale skôr to že bol stredobodom novín. Ako to, že som o ňom nikdy nepočula? Ak je Harry z Londýna, čo viem vďaka jeho prízvuku, tak by som to mala vedieť. Celý Londýn by ho mal poznať a možno preto sa schováva tu - v lese. To mnohé vysvetľuje. 

,,Kde si toľko?" spýtal sa hlas z domu, ktorý bol hlasný. Okamžite som pustila krabicu a pristúpila k nemu.

,,Tu," povedala som potichu a moje oči sa stretli s tými jeho. Jeho pohľad nebol tvrdý, no niečo mi hovorila že si dával odstup. Niečo ma na ňom fascinovalo a túžila som sa dozvedieť o jeho živote. Nič o ňom neviem. Harry si trápne odkašľal pravdepodobne preto, pretože som stále na neho pozerala. Ani som si to neuvedomila. Na sebe mal veľký sveter a svoje typické čierne úzke džínsy. Vlasy mu držala šatka, ktorá sa mu hodila. 

,,Poďme," zamrmlal a ja som pootvorila pery.

,,Kam?" spýtala som sa a rozhodila rukami. 

,,To nemusíš vedieť. Iba pohni s tým svojím krásnym zadkom a poď do auta," povedal otrávene. Otočila som sa a išla za ním. Sadla som si do príjemného čierneho auta, ktoré malo kožené sedačky a voňalo to tu novotou. Bola som zvedavá kam ideme. Keď si Harry sadol do auta, tak sme konečne vyrazili a ja som v spätnom zrkadle auta videla starý dom.  V aute bolo ticho a ja som sa ho snažila prerušiť.

,,Je pekné počasie, však?" trepla som s nadšením hlasom najväčšiu blbosť, aká ma napadla. Harry mi venoval nechápavý pohľad a zakrútil hlavou.

,,Máš rád leto?" spýtala som sa.

,,Huh?" spýtal sa pobavene Harry.

,,No tak. Len sa pýtam na ročné obdobie, nie je to nič osobné." povedala som a neviem prečo, no bavila som sa z tohto rozhovoru. Necítila som strach, cítila som nádej. Nádej v ňom vyvolať niečo, vďaka čomu sa nebude ku mne chovať ako ku handre. 

,,Tak, máš rád leto?" spýtala som sa.

,,Hej," povedal trápne Harry a ja som sa potichu zachichotala.

,,Aj ja. Moc zimu nemusím, ale aj tú mám rada." povedala som.

,,Nie si nejaká výrečná?" spýtal sa Harry a znova pokrútil hlavou.

,,Ah, ale áno som. Len ma ešte nepoznáš," povedala som pobavene, no poslednú vetu som mierne šepla.

,,Ani o to nestojím," šepol zase on. Jeho slová ma ranili, no nenechala som sa tým odradiť.