Getaway [Harry Styles]

22. Marie

Pár krát som zamrkala a hlasno som prehĺtla. Jeho guča medzi nohami bola fakt veľká a rozmýšľala som, aká veľká naozaj je. Bez nohavíc. Začervenala som sa nad mojími myšlienkami. Nikdy som na niečo také nemyslela, no pri Harrym som ako keby úplne niekto iný. Páči sa mi táto moja stránka. Vždy som bola dievča, ktorá sa bála a bola strašne hanblivá. No teraz, ako som provokovala Harryho to vôbec nevyzeralo tak, ako keby som bola tá Rose ktorou som bola ešte pred tým, ako sa toto všetko udialo.

Harry sa opäť prisal na môj krk a tým prerušil moje myšlienky. Moje ruky putovali po jeho chrbte, kde som ho príjemne hladila. Harryho prsty prešli po leme mojich nohavičiek, no nevyzliekol ich. Z mojich úst vyšiel tichý vzdych, ktorý spôsobil len tým že sa dotkol mojich nohavičiek. Pocítila som mierny tlak, na čo sa z mojich úst vydral vzdych no tentokrát, bol hlasnejší. Stále som mala na sebe nohavičky, ale Harryho prsty si našli aj tak cestu.

,,Harry," moje pery opustili jeho meno, v podobe vzdychu. Harry sa uškrnul a jeho pery sa dotkli môjho líca. Harryho prsty zrýchľovali po pár minutách a moje dýchanie nebolo pravidelné. No, to nie je vždy keď som v Harryho blízkosti. Začala som pohybovať mojimi bokmi a cítila som, že o chvíľu vo mne vypukne roj motýľov. Po chvíli aj vypukoval a lesom sa ozývalo len moje rýchle dýchanie. Sledovala som Harryho, ako si oblízol prsty. Prsty, ktoré zo mňa pred chvíľou vytiahol. Zamrvila som sa a určite aj začervenala.

Potichu zahrmelo a obi dvaja sme sa pozreli na oblohu, kde mraky začali oblepovať oblohu. Posadila som sa a Harry tiež, keďže na mne skoro ležal. 

,,Mali by sme ísť. Pravdepodobne bude búrka," prehovoril chrapľavým hlasom. Prikývla som a postavila sa.

,,A pes?" pozrela som sa na Harryho, čakajúc od neho odpoveď. Usmial sa a svoje dva prsty si strčil do úst, čím nahlas zapískal. Trhlo mnou, keďže som to nečakala. Trápne som pozrela na svoje nohy, keď som si predstavila čo s tými prstami pred chvíľou robil. Z diaľky som videla mohutného psa, ktorý rýchlosťou blesku utekal smerom k nám. Okamžite som si stúpla za Harryho a v rukách držala jeho tričko. Harry sa uchechtol. Keď si ma pes všimol, začal chodiť okolo Harryho a ja taktiež. Sledoval ma ako svoju korisť a to mi bolo viac, ako nepríjemné. Začal nepríjemno štekať a chcel po mne skákať, no Harry ho stopol.

,,Hook!" povedal tvrdým hlasom a pes okamžite sklopil uši a ľahol si na zem.

,,Ten pes ma vážne nemá rád," povedala som potichu, keď sme vyšli. Pes išiel napred a zase všetko ňuchal. 

,,Nemá rád nikoho," povedal pobavene Harry. Pes začal okolo nás behať a okamžite som sa pritisla na Harryho. Chytila som jeho ľavú ruku bez toho, aby som to vôbec nejako registrovala. Začervenala som sa, no ruku som preč nedala.

,,Ako to, že teba rád má?" spýtala som sa. Harry sa zdal byť spokojený s tým, že ho držím za svalnatú ruku. Nič nepovedal a dokonca som periférne videla, ako sa uškrnul keď som ho chytila. Stále sa bavil tým, že sa bojím psa.

,,Nemá má rád," povedal Harry, pti čom zakrútil hlavou.

,,Ale má," namietala som.

,,Len má rešpekt. A to je rozdiel," povedal, pri čom zdvihol ukazovák. Zachichotala som sa a pevne mu zovrela ruku, keď začal fúkať vietor.

,,Dnes nebude pekné počasie," skonštatovala som, na čo Harry iba zahmkal. Cesta bola celkom dlhá a vilu som stále ešte nikde nevidela. Preboha, koľko už ideme? Fajn, možno desať minút ale aj to je veľa. Pred tým to toľko netrvalo. Možno to bolo tým, že som na všetko pozerala a nevnímala čas. Vnímala som prostredie a chcela som zistiť, kde sa približne nachádzame. Ale márne, pretože všade okolo sú len stromy a stromy.