Getaway [Harry Styles]

20. Crazy

Louis odišiel a ja som nepríčetne pozerala na televíziu, ktorá bola vypnutá. Moje oči boli opuchnuté z plaču. Harry si ku mne prisadol. Moje čuchové bunky okamžite zacítili jeho dokonalú vôňu. Nepozerala som sa na neho, stále bol môj zrak zabodnutý do televízie. Periférne som videla, že ma sleduje a chce niečo povedať. Nakoniec tak aj urobil.

,,Vieš o tom, že tá telka je vypnutá?" spýtal sa a mohla som povedať, že sa snažil "odľahčiť" sitáciu. Sám ju spôsobil tak o čo, sa teraz do pekla snaží?

,,Nehovor," zaironizovala som.

,,Uh, niekto nemá náladu." povedal s úsmevom a nezabudol dať ruky do obranného gesta. Neodpovedala som. Bola som ticho a čakala som, kedy odíde. Ale on len sedel a pozeral sa na mňa. Ruku mal pokojne opretú cez operadlo sedačky, takže jeho ruka bola za mnou.

,,Prečo si to spravil?" spýtala som sa potichu.

,,Čo?" spýtal sa.

,,Prečo si Louimu zakázal, aby sa so mnou rozprával?"

,,Nie je to tvoja starosť," odsekol a postavil sa. Prehrabol si vlasy a ja som ho pozorne sledovala.

,,Ale je. Týka sa ma to a chcem to vedieť," povedala som nahnevano.

,,Rosemarie, aj ja chcem veľa veci a nemám ich." odsekol tento krát mne.

,,Napríklad? Čo tak veľmi môžeš chcieť?!" skríkla som. Tento krát som sa postavila aj ja a frustrovane si prehrábla svoje kučeravé vlasy.

,,Teba!" skríkol, až mu žila vystúpla na krku a jeho svaly sa napli. Šokovane som sa pozrela.

,,Veď už ma máš! Uniesol si ma a ako vidíš, tak nemôžem nijako ani utiecť!" skríkla som späť. Nechápem ho a absolútne sa v ňom nevyznám!

,,Vôbec ťa nemám! Nechápeš to!" skríkol a s týmito slovami zmizol preč. Preč z celej vily a ostala som tu už len ja sama a zmätená. Opäť.

***

Išla som si ľahnúť, keďže nič iné na práci som nemala. Dokonca tu nebolo ani treba upratať. Všetko tu bolo stále v poriadku a zaujímalo ma, čo by Harry spravil, ak by tu bol veľký neporiadok. Pravdepodobne by si nejakú slúžku najať nemohol, keďže by ho mohla spoznať. A on to sám upratovať určite nebude. Jediný človek čo zostáva, som ja. Harry sa ešte nevrátil a mala som tak trochu obavy, kam zasa išiel. Asi išiel za tou blondýnou za ktorou tak veľmi chcel ísť. Nad tou predstavou som pocítila nepríjemný pocit - žiarlivosť. Nemám prečo žiarliť. Žiarlim asi len preto, pretože ja som tá, ktorú uniesol. Keď tak strašne chce chodiť za štetkami, tak nech jednu z nich unesie. Prečo práve mňa? 

Jedna vec je aj Louis. Venoval mi najprv ospravedľnujúce pohľady a potom keď mu Harry povedal "o tom", tak začal byť naštvaný. Vedela som to. Je zo mňa sklamaný. Veril, že ja som iná. Celý čas mu omielam aké chuďa som a nakoniec skončím s ním v posteli. Našťastie som sa s ním nevyspala, pretože to by bolo ešte horšie. Čakám aj na ten deň, keď si proste Harry zmyslí že je čas. Som tak smutná, že stále myslím na Louiho. Myslím na jeho reakcie a na to všetko, čo sa udialo len pár minút. Bolelo ma to, vidieť ho ako na mňa s odporom pozerá. Jediný človek, kamarát, ktorý dokázal so mnou byť. Ak by tu nebol, tak by som sa asi zbláznila. Harry nie je veľmi spoločenský človek v zmysle, smiať sa a vtipkovať, dokonca aj rozprávať. On je trochu iný typ spoločenského človeka. Vyžaduje si pozornosť dievčat. Fuj, nechcem ani na to pomyslieť čo práve musí robiť. 

Ani som sa nenazdala a slzy mi tiekli z očí. Pritiahla som si podušku, na ktorej som ležala a pozerala na mesiac, ktorý osvietoval túto veľkú spáľnu. Plakala som z mnohých dôvodov. Ako vždy, chcela som ísť domov. Už to bol veľký dôvod na plakanie. Druhý dôvod bol Louis. To ani nemusím vravieť a každí vie, prečo som z neho smutná. A samozrejme, tretí dôvod bol Harry. Najhoršie na tom je, že neviem či sa na neho hnevám za to, že možno je s tou blondýnou alebo za to, že prikázal Louimu aby sa so mnou rozprával. Je toľko dôvodov kvôlli čomu sa hnevám na Harryho. Harry je človek, ktorý ma dokázal naštvať asi najviac na svete.