Getaway [Harry Styles]

7. Telephone

Nespokojne som sa zavrtela v posteli a snažila zotriasť jeho silnú ruku, ktorá bola prehodená cez moje malé a chudé tele. Okrem hnusného smradu ktorý išiel od Harryho, som mohla celkom spať. Jeho ruka ma silno držala aj keď spal, ako keby sa bál že újdem. Mohla by som tohto využiť a utiecť. Je predsa opitý a nebude v takej výdrži, ako keď je triezvy. Našťastie išiel spať, pretože jeho oči sa už zatvárali. Bála som sa, že by mi niečo spravil pretože opitý ľudia, sú väčšinou ešte viac agresívny. Pomaly som sa vymanila z jeho silného stisku a moje bosé nohy dopadli na špinavú drevenu podlahu. Postavila som sa na nohy a spravila krok za sprievodu hnusného vrzgotu. Harryho silné telo sa zamrvilo, no spalo ďalej. Keď som sa dostala ku dverám a otvorila ich bez vrzgotu, považovala som to za úspech. Povzdychla som si úľavou a rýchlo si nazula moje boty. Chcela som otvoriť vchodové dvere, no boli zavreté. Pocítila som zúfalstvo a pozrela sa rýchlo po miestnosti. Možno tu je niekde schovaný kľúč. Nemám veľa času, pretože viem že sa každú chvílu zobudí. Ak ma tu tákto nájde, tak zase schytám nejakú facku. A ďalšiu už asi neprežijem. Porozhliadla som sa po obývačke s nádejou, že niečo nájdem. Napríklad môj mobil, ktorý boh vie kam dal. Bola tu všade tma, takže som videla veľké hovno. Takto nič nenájdem. Chcelo by to baterku. Otvorila som starú komodu a začala hrabať s úmyslom nájsť baterku alebo dačo, čím by som mohla zasvietiť. Nahmatala som dačo a moje srdce poskočilo radosťou, keď som našla baterku. Určite tu musí nejakú mať, keďže tu určite elektrina dosť často vypadáva. Zasvietila som s ňou, no strašne málo svietila. Pravdepodobne zachvíľu prestane svietiť. Okamžite som prešla po celej obývačke a usmiala som sa, keď v rohu bol takmer zakrytý starý telefón. Vydala som sa k nemu a rýchlo vytočila číslo stopädesiaťpäť. V telefóne sa mi len ozvalo pípanie. Do riti! Pravdepodobne ho vypojil alebo niečo spravil. Povzdychla som si a snažila nájsť nejaký iný únikový východ. Ale žiadny tu nebol. Mohla by som k nemu prísť, nejako ho omračiť a utiecť. Lenže ani neviem kde sa nachádzam a ako vidím z výhľadu z okna, sme niekde v strede v lese. Počula som šuchot a takmer vŕzganie podlahy ale nebolo to odo mňa. V hrdle sa mi spravila hrča a nedokázala som sa ani pohnúť. Je hore. Rýchlo som vypla baterku a schovala ju pod starú sedačku. Dvere sa dokorán otvorili a dokonale som videla jeho siluetu a napnútú postavu v dverách. Moje srdce mi bušalo niekde až v krku. 

,,VIem že tu si," ozval sa jeho zachripnutý hlas, ktorý mi priniesol zimomriavky po celom tele. Ostala som ticho aj napriek tomu, že moju prítomnosť cítil. Počula som jeho uchechnutie a následne ma oslepilo svetlo, ktoré pár krát zablikalo. Do riti! Pozeral sa na mňa pobaveným pohľadom.

,,Myslíš si, že som taký jebnutý a nenájdem ťa?" spýtal sa a jeho hnusný úškrn sa mu stále rysoval na jeho tvári. Moje oči pár krát zaklipkali a moje prsty sa mi triasli. Nehovoriac o bolesti na líciach, ktoré mám stále od neho. Preto som nedokázala spať. Musela som spať ako keby som bola v rakvi, pretože inak ma všetko bolelo. 

,,O čo si sa zase pokúšala?" spýtal sa a pobavene sa oprel o zábradlie dverí. Išla som otvoriť ústa s úmyslom niečo povedať, no vyrušil ma. 

,,Nie, ani mi to nehovor. Pokúšala si sa utiecť," povedal. Preboha, čo je on jasnovidec? Vždy vie každý jeden môj krok.

,,Bolo zábavené ťa sledovať, ako sa ma snažíš nezobudiť. Musím povedať že to bolo sexy," povedal a ja som sa striasla. Jeho oči horeli vzrušením a teraz som sa bála toho najhoršieho. Bála som sa, že ma znásilní. Nemalo cenu si vymyslieť niečo iného, pretože ak by som mu klamala bolo by to ešte horšie. 

,,Som rád že takto berieš na mňa ohľad," dodal a pomaly sa ku mne pibližoval.  Moje telo išlo ustúpiť, no jeho ruky ma silno chytili za paže a zastavili ma. Jeho tvár bola hrozne blízko vedľa mojej, čo mi nerobilo dva krát dobre. Odvrátila som zrak a zapozerala sa na jeho nahú hruď. Pozerala som na jeho svalnaté telo a ak by nebol takýto, tak by som si ho vedela predstaviť ako môjho priateľa. Ew čo to hovorím. Asi za to môže môj spánok, ktorého som si dva krát neužila. Jeho ukazovák a palec mi zdvihli bradu a teraz som sa pozrela do jeho očí. Zavrčal, pretože sa mu to zrejme nepáčilo. To mi pripomenulo.. kde je pes? Určite by už dávno štekal, ale on neštekal.

,,Kde je pes?" vyslovila som svoje myšlienky a Harry sa na mňa pobevene pozrel.

,,Vážne ťa teraz zaujíma pes?" spýtal sa, stále pobavený mojou otázkou. Jemne som prikývla, pretože na "áno", som sa nezmohla.

,,Je vonku priviazaný. Vedel som že sa budeš pokúšať o útek a už teraz ti to hovorím, že je to márne. Vždy som krok dopredu pred tebou," povedal isto a niečo mi hovorilo, že hovorí naprostú pravdu. 

Moju tvár uchopil medzi svoje dlane a o chvíľu som pocítila jeho mokré pery na mojich. Zamračila som sa a udivene sa pozrela na jeho otvorené oči, ktoré ma skenovali pri tomto bozku. Chcela som sa odtiahnúť, ale ešte viac si ma na seba pritiahol. Jeho ruky lačne uchopili môj zadok. Zakňučala som, keď mi skúsol dolnú peru trochu silnejšie, ako by sa malo. Ucítila som chuť krvi a zhnusila som sa nad tím. Jeho jazyk sa prebojoval do mojich úst, čo som rozhodne nechcela. Putoval po mojej celej ústnej dutine a ja som sa nespokojne vrtela.

,,Mám zlú správu," povedal potichu spomedzi bozk. Hnusil sa mi a to, že ma práve bozkával sa mi hnusilo najviac. Nečakal na moju otázku, ktorej by sa ani nedočkal a rovno mi dal vysvetlenie.

,,Dostal som na teba neuveriteľnú chuť," povedal potichu a znova sa prilepil na moje pery. Moje slzy sa mi vydrali z očí a ani som sa nenazdala a začala som vzlykať. Jeho pevné ruky ma nadvihli a odniesli ma naspäť do spálne. Hodil ma na posteľ, čo mu vôbec nevadilo keďže ma to celkom bolelo. Posteľ nie je dva krát mäkká a taktiež sa tam nepohodlne leží. 

,,Prosím," zaprosila som potichu, no zrejme to prepočul. Povedala som to tak potichu, že to nebolo ani možné. Lačne mi sadol na rozkrok a ja som sa nepríjemne zavrtela. Radšej by som bola, ak by ma znovu udrel ako toto. Tento človek je zviera.

,,Ja nemôžem," zašepkala som potichu. Ignoroval ma a znova sa na mňa prisal. Presnejšie na môj krk, kde zanechával mokré otlačky.

,,Tak hrozne ťa chcem," vydýchol mi do ucha a moje slzy začali ešte viac stekať. Z mojich úst sa vydrali vzlyky. Nemala som absolútnu silu sa brániť, bola som bezvladná a nič som nedokázala robiť. Iba plakať.

,,Ani nevieš ako moc," znova mi zašepkal, no tento krát do druhého ucha. Oči som silne privrela a zapozerala sa do steny nado mnou. Keď sa jeho ruka dotkla môjho rozkroku aj kraťasy ktoré som stále mala, skríkla som.

,,Nemôžem! Ja mám svoje dni!" zakričala som, no nebol to skôr krik. Bolo to dosť tiché, no na viac som sa nezmohla.

,,Kašlem na to," povedal a tým mi poslal ešte väčší prúd strachu.

Máte tú novú časť aj napriek tomu, že som sa minule vyjadrila že nová časť nebude, keď nezačnete normálne komentovať.. ale to je asi na dve veci. Samú seba nechápem a chcem sa poďakovať trom babám, ktoré časť okomentovali. Hádam sa vám táto časť páčila.. Chcela by som vás poprosiť.. Ak máte kamarátky Directionerky, pošlite im link na túto story. Hádam sa fakt už konečne rozbehne..

HOPE YOU LIKE IT, XX