Getaway [Harry Styles]

60. New friend & Tea

,,Ale ty si sa zmenil," šepla som a pozerala do jeho zelených očí, boli plné smútku a hnevu. Nedokázala som to presne identifikovať. ,,Si ku mne dobrý a oproti začiatku si sa poriadne zmenil." povedala som. Verila som, že sa zmenil. Čo to je za blbosť že nie? Keby sa nezmenil tak tu hádam nie sme a som ešte teraz niekde schovaná a vystrašená na kosť.

,,Poď si radšej ľahnúť." navrhla som, keď sa mu oči zatvárali a ja som cítila že každú minútu čoskoro padne.

Nerobila som si prácu z vyzliekaním nohavíc a čiernej košele, ktorú mal na sebe a preto som ho rovno prikryla. Nemala som na to energiu a čo si budeme hovoriť, najskôr by mal ráno nejaké pervérzne nahrážky.

Vypla som lampu aby ho svetlo nebudilo a vyšla som z izby, pri čom som zatvorila dvere.

Pozrela som sa do boxu kde boli lieky, ktoré tu pravdepodobne hotel poskytoval. Neboli tu žiadne prášky na alkohol, preto som zobrala kartu s ktorou sa otvárali dvere od našeho apartmánu a prišla k výťahu. Stála som tam pravdepodobne nejaké dve minúty, kým prišiel výťah ku mne. Stačilo som tlačidlo na prízemie a zatiaľ sa pozerala do môjho odrazu v zrkadle.

Zhrozila som sa nad tým, kedže som vlasy mala v cope ale aj tak boli rozstrapatené. Nebola som vôbec namaľovaná a vyzerala som proste hrozne. Pred pol hodinou som vstala kvôli Harrymu a tak to aj vyzeralo. Vlasy som si zatiaľ rýchlo upravila opäť do copu, kým výťah nepristál.

Ako náhle sa otvorili dvere do recepčnej miestnosti na prízemí, som okamžite vystúpila a namierila si to k recepčnému.

Mal hnedé vlasy vyčesané dohora, krásnu hnedú pleť a modré oči. Na sebe mal bielu košeľu? Ktorú mal zahnuté pri loktiach, čím ukazoval svoje svalnaté ruky. Takmer som vypustila slinu, no rýchlo som si to rozmyslela.

Prišla som k nemu a zapozerala sa na neho. Okamžite sa na mňa pozrel a usmial sa. Pane bože.

,,Rušná noc?" spýtal sa ma s úsmevom na perách a trochu s humorom. Zamračila som sa, no musela som sa zasmiať keď som samú seba videla v zrkadle vo výťahu. Vyzerala som hrozne.

,,Nie, len skoré prebudenie." povedala som a zachichotala sa.

,,S čím ti môžem pomôct?" spýtal sa a oprel sa rukami o recepčný stôl.

,,Potrebujem nejakú tabletku alebo niečo na opicu. Hľadala som v tej krabičke čo máme v izbe, ale nič také som tam nenašla." vysvetlila som.

,,Takže aj tak bola rušná noc," povedal a zohol sa pod stôl a počula som, ako otváral pravdepodobne nejakú krabicu s liekmi.

Zasmiala som sa nad jeho teóriou a zakrútila hlavou, aj keď som vedela že ma nevidel.

,,Nie, nie je to pre mňa." odpovedala som mu s úsmevom. V tom sa postavil a podal mi dva prášky.

,,Nie sú to síce tabletky, ale toto omnoho viac pomôže. Stačí to len dať do vody," vysvetlil. Prikývla som a usmiala sa.

,,Ďakujem," poďakovala som, no nevedela som jeho meno pretože meno nikde nemal.

,,Som Sam," predstavil sa a podal mi ruku. Usmiala som sa a podala mu moju taktiež.

,,Som Rose," usmiala som sa.

V tom však prešla okolo nás ryšavá žena, podobne oblečená ako Sam.

,,Sam, už si skončil beriem to za teba." povedala s nezáujmom. Sam pretočil očami. Ryšavka zmizla za dverami a tak Sam niečo zamrmlal v podobe nadávky na ňu.

,,Rose, nevyzeráš unaveno." povedal z ničoho nič, na čo som sa divne pozrela a zasmiala.

,,Nie to ani nie som, pretože som sa zobudila skôr. Únava odo mňa odpadla," povedala som.