Getaway [Harry Styles]

69. Unexpected visit

Dala som si na seba svoj obľúbený saténový župan a zatvorila dvere od kúpeľne, z ktorej som práve vyšla. Z kuchyne sa šírila príjemná sladká vôňa. Však mojím prekvapením bolo to, keď som videla Harryho. O takomto čase bol skoro vždy preč. Bol mi chrbtom takže ma ani nevidel a pravdepodobne si ani nevšimol, že som pár metrov od neho.

Otočil sa keď nakladal palacinky na tanier, vtedy si ma všimol. Pozrel sa na mňa a ďalej pokračoval v svojej činnosti. Pretočila som nad jeho chovaním oči.

,,Kde je Amanda?" spýtala som sa, kedže som ju nikde nevidela. Bolo pol desiatej ráno a Amanda býva hore už od siedmej rána.

,,Odišla. Louis prišiel domov tak sa ponáhľala za ním." odpovedal sucho.

,,Samozrejme." povedala som ironicky. Harry mi venoval celkom hnusný pohľad, no ignoroval to.

,,Chceš palacinky?" spýtal sa ma, no nevenoval mi ani pohľad. Moc som na to nemala slov, kedže ma jeho správanie pichalo pri srdci. Bolo hrozné ho vidieť takého, aký kedysi bol.

,,Áno." odpovedala som jednoducho.

Sadla som si a zobrala si palacinku, z ktorej som si trochu odkusla. Harry si sadol oproti mne a spravil to isté. V tichosti sme obi dvaja jedlo, ticho však prerušil Harry.

,,Za takú hodinu pôjdem preč, takže ma večer nečakaj." povedal a servírkou si utrel ústa.

,,Neboj sa, po dvoch mesiacoch som sa odvykla robiť to." povedala som podráždene. Už ma to nebavilo.

,,Prosím?" spýtal sa naštvane Harry.

,,Nechaj to tak, nebudem sa s tebou hádať." pokrútila som hlavou.

,,Nie, už hovor keď si začala." prikázal mi. Prekrútila som opäť nad ním oči, čo mi bolo jasné že ho ešte viac vytočí.

,,Fajn. Fúrt si niekde preč a tváriš sa ako keby bolo všetko v poriadku. Sme spolu možno dve hodiny za deň a aj to keď chceš len jednu vec. Bola by som zvedavá, čo takého dôležitého riešiš pretože príde mi to, že je tá tvoja práca prednejšia a dôležitejšia ako ja." povedala som. Postavila som sa nahnevane a venovala mu nepekný pohľad. Povzdychol si, no nič mi na to nepovedal.

,,Nič mi na to nepovieš? Pretože ma toto fakt prestáva baviť." takmer som vyštekla, no snažila som sa rozprávať kľudne.

,,Riešime s chalanmi jednu vec." povedal jednou vetou, na čo som si okamžite odfrkla.

,,Zisťujem kto zabil moju tetu. Máme celkom dosť informácii na to, aby som konečne zistil aký zmrd to spravil." povedal. Okamžite som sa na neho pozrela a podišla k nemu bližšie. Nečakala som, že zrovna toto môže riešiť. Odkedy zomrela jeho teta, dáva si to za vinu. Pamätám si ako mi o nej hovoril.

,,Si si istý že po tom chceš pátrať? Chcem tým len povedať, že len tak-tak si sa dostal živý z toho súdu." povedala som mu a hneď mi venoval nepekný pohľad.

,,Mám právo vedieť kto to spravil a keď ho chytím tak ho zabijem." zalapala som po dychu po jeho slovách.

,,To nemyslíš vážne." povedala som a ruku si dala na hruď. ,,Ak to ostatní zistia, skončíš už fakt za mrežami."

,,Myslíš si že to bude prvý človek, ktorého som zabil?" spýtal sa ma s úškrnom. Desil ma, hlavne jeho slová. ,,Rose, mám právo vedieť pravdu."

Áno, vedela som že ju má. Ten človek čo zabil jeho tetu si spokojne behá po svete, zatiaľ čo Harry za jeho tetou smútil nehovoriac o tom, že práve on bol podozrivý z jej smrti. Mala by nastať spravodlivosť, ale zrovna si nemyslím že tú spravodlivosť má nepracovať Harry. Môže byť rád že pokojne žije, aj napriek jeho práci.