Getaway [Harry Styles]

75. Express

Neudržala som sa smiechu nad jeho otázkou. Okom som pozrela po Harrym a videla ako ma nechápavo, ale nahnevano sleduje.

„Vážne si myslíš, že by som bola toho schopná?" spýtala som sa teraz už vážnejšie. Ako ho to vôbec mohlo napadnúť? To kvôli tej blbej fotke?

„Možno áno." odpovedal mi na moju otázku. Zarazila som sa. Možno áno?

„Možno áno? Harry, nikdy by som ťa nepodviedla." povedala som skôr zúfalo, pretože jeho podozrenie mi pripadalo ako keby mi neveril. Harry sa občas ku mne správal ako k malému dieťaťu, ktorému sa nedá veriť. Ale nikdy sme neriešili niečo takéto. „To je kvôli tej fotke?" spýtala som sa, no žiadna odpoveď mi neprišla. Hľadel prázdno pred seba a ruky mal položené pokojne na svojich stehnách. „Tá fotka nie je moja. Volala som dnes s Bellou a tá mi povedala, že tá fotka je jej." vysvetlila som s nádejou že prikývne a nakoniec sa na mňa usmeje. Ale nič také neprišlo. Stále bol ticho a nikdy som si nemyslela, že keď bude ticho bude mi to tak ubližovať. Uvedomila som si, čo jeho ticho znamená. „Ty mi neveríš." takmer som šepla. Nič viacej mi nepovedal, aj keď som vedela že moje tvrdenie sa potvrdilo.

Zvyšok cesty bolo ticho a rozmýšľala som, prečo sa tak zrazu začal chodiť. Čo ho to do pekla napadlo? Trhalo mi srdce nevedieť, prečo sa tak správa a podozrieva ma z niečoho. Zaparkovala som no motor mi ešte stále bežal, otvoril dvere a proste odišiel. Nechápavo som ostala civieť na jeho postavu, ktorá mi bola otočená chrbtom a veľkými krokmi išiel dovnútra.

Vypla som motor a auto zamkla. Prišla som dovnútra, vyzula som si topánky a môj celkom dosť tenký kabát. Keďže chodím autom, nemusím mať na sebe kožušinu. Ale nabudúce budem múdrejšia a nevezmem si niečo tak tenké. Avšak teraz ma trápilo celkom niečo iné.

Harry sedel na sedačke a keď som prišla trochu bližšie, pred sebou mal fľašu whiskey. Načiahol sa pre fľašu a bez niečoho ďalšieho sa napil priamo z hrdla fľaše. Čo sa mu stalo? Sadla som si na voľné miesto vedľa neho. Tváril sa ako keby som bola duch, pri čom sa pozeral pred seba.

„Čo sa ti stalo?" šepla som zúfalo. Stále hľadel pred seba, až nakoniec spravil to isté s fľašou ako pred chvíľou. Jeho srdcovité pery sa dotkli hrdla fľaše a napil sa. Čo mu mám povedať, aby mi veril? To je to najhoršie keď hovoríte pravdu a nikto vám neverí. Ten pocit bezradnosti a neschopnosti. Niekoľko minút som len pri ňom sedela a prehrávala si čo sa dnes stalo. Harry pil takmer každých desať sekúnd a jeho pery boli mierne pootvorené. Oči sa mu trochu zatvárali, ale nebolo to nejaké strašné.

„Harry," začala som. No keď som sa ho dotkla, rukou uhol a opäť sa napil. „Harry, prestaň. Ničíš ma." nevzdávala som to. Konečne sa na mňa pozrel a uchechtol sa.

„Neviem či to nie je naopak." utrúsil skôr sám pre seba, ako pre mňa.

„Čo?" spýtala som sa bolestne. Čo tým myslí? Neodpovedal mi, čo ma ešte viac ubíjalo. „Ten fakt že mi neveríš, svedčí o našom vzťahu." povedala som dotknuto a snažila som sa celom o hrubý tón.

„Vzťah," uchechtol sa Harry sám pre seba. „tie len ničia ostatných." dokončil. Jeho slová sa ma dotkli. Veď mi dvaja máme vzťah, alebo som sa mýlila?

„Náš vzťah nikoho neničí." povedala som pevným hlasom.

„Keď si to myslíš." zamrmlal. Už ma vážne štval. Nevedela som ktorý pocit je vo mne silnejší. Buď naštvanosť alebo smútok.

„To všetko toto, je kvôli nejakej trápnej fotke? Tá fotka nie je moja!" takmer som zakričala.

„To nejde len o fotku, Rose." povedal konečne niečo iné, ako uštipačnú poznámku ktorej som ani tak nechápala. Nad mojím oslovením sa mi zachvelo príjemne brucho, no snažila som sa to ignorovať. Kým som sa stihla opýtať čo tým myslel, začal opäť hovoriť. „Rose, si mladá a pekná. Obral som ťa už o dosť veľkú časť tvojho života. Zaslúžiš si niekoho, kto ti dá viac toho ako som ti dal ja. Možno keby si ma aj podvádzala, bolo by to tak lepšie. Našla by si si niekoho lepšieho." povedal pomaly, pri čom ma každé slovo bodalo pri srdci. Predstava že by sa so mnou teraz rozišiel, bola viac ako neznesiteľná. Tak moc som si na Harry zvykla, aj keď sme mali svoje zlé aj dobré chvíľky. Nebolo to však len o zvyku, Harryho som milovala. Moje srdce vždy bušalo keď som bola pri ňom, alebo keď sa ma dotýkal. Harry sa stal za dva roky najdôležitejší človek v mojom živote. A to si vôbec nerobím srandu. Bolo to tak a stále je.