Getaway [Harry Styles]

13. Dinner

Po niekoľko minutovej ceste sme konečne zastali na nejakom parkovisku. Pozrela som sa pred seba a videla osvetlenú jednoposchodovú budovu s názvom "The Ledbury", ktorý svietil. Vyzeralo to celkom skromne, no zároveň luxusne. Dala som si dolu pás a otvorila dvere. Pozerala som sa na budovu a zamračila som sa, keď som uvidela pár áut na parkovisku. Sú tu iní ľudia? Predsa to by Harry neriskoval, pretože by ma mohol niekto spoznať. Po mojom boku sa objavil Harry a jeho pevná dlaň chytila znova môj chrbát a popohnal ma dopredu. Dávala som si pozor, aby som nespadla. Opätky sú možno najhoršia vec pre ženy a ešte k tomu ma z nich neuveriteľne bolia nohy. Jasné že opätky som už mala, no nikdy ma takto z nich neboleli nohy a to v nich chodím len pár minút. Prešli sme cez menšie chody a Harry zatiahol za hlavné dvere a nechal ma vojsť dnu prvú. Páčilo sa mi toto gesto. Okamžite pri nás bol mladší pán v obleku a príjemno sa usmieval. Mohol mať toľko rokov čo Harry, dokonca aj mladší. Úsmev som mu oplatila.

,,Vítajte u Ledbury, máte rezerváciu?" spýtal sa jemným hlasom. Mal špinavo-blonďavé vlasy a modré oči. Dokonca aj mal príjemný úsmev.

,,Nie," ozval sa Harryho hlas za mnou, na čo som sa na neho pozrela. Harry mi nevenoval pohľad a kamenno sa pozeral na chlapca. Z menovky som vyčítala, že sa volá Lucas.

,,Je mi to ľúto pane, ale musíte mať rezerváciu." povedal nervózne Lucas. Z Harryho išiel naozaj strach a preto som sa neodvážila na neho opäť pozrieť. Reštaurácia bola pekne zariadená a vyzerala naozaj luxusne, no jednu vec nechápem. Načo tu treba mať rezerváciu? Predsa toto miesto sa nachádza uprostred ničoho a myslím si, že málo ľudí sem chodí.

,,Zavolajte mi vedúceho," povedal Harry prísnym hlasom a Lucas okamžite prikývol. Otočil sa na päte a rýchlo niekam odbehol. Tento krát som sa otočila na Harryho a zamračila som sa. Pozrel sa do mojich očí a vôbec si nevšímal môj zamračený výraz.

,,Vystrašil si ho," poznamenala som tichým hlasom.

,,Nuž," povedal Harry povrchne a ja som si povzdychla.

,,Mohli sme ísť niekam inam do reštaurácie, ak teda nemáš rezerváciu." povedala som, no Harry nestihol nič povedať. Netváril sa že by sa aj chystal. Vyrušil nás totižto Lucas, ktorý bol za starším mužom ktorý mohol mať okolo tridsiatky. Keď uvidel Harryho, nasadil nervózny úsmev a poškrabal sa na krku zo zadnej strany.

,,Pán Styles, rád Vás opäť vidím. Ako Vám môžem pomôcť?" spýtal sa hrubým hlasom muž, no na jeho hlase bolo počuť nervozitu. Všetci boli nervózny v prítomnosti Harryho, no na prekvapenie ja som nebola. Tvárila som sa normálne a nepozdávalo sa mi, ako sa všetci bojia Harryho. Podľa staršieho muža viem odhadnúť, že Harryho pozná.

,,Rád by som sa tu najedol," odsekol Harry.

,,Ah, jasné. Pripravíme vám stôl, musíte ospravedlniť Lucasa a je tu nový. Nevie, že ste špeciálny hosť." povedal opäť nervózne ako inak. Postrehla som jeho meno na menovke a zistila som, že sa volá Bart. Bart nás viedol niekam dozadu, no ja som sa otočila počas chôdze na Lucasa. Nervózne sa na nás pozeral a ja som sa usmiala, s cieľom ho upokojiť. Úsmev mi oplatil.

,,Tu je váš stôl pane," povedal a ukázal na prestretý stôl, presnejšie pre niekoho. Bola tam cedulka s menami, no Bart ju okamžite dal preč zo stolu. Skôr by som povedala, že ju dal okamžite preč keď videl môj pohľad na cedulke.

,,Môžem vám niečo priniesť?" spýtal sa, keď sme si sadli s Harrym oproti sebe.

,,Ešte sme si neobjednali," povedal skrz zuby Harry, vytočený Bartom.

,,Mne môžte zatiaľ priniesť vodu," usmiala som sa na Barta a ten mi úsmev oplatil.

,,Prídte o päť minút," povedal Harry prísne a Bart okamžite prikývol. Zdekoval sa preč a teraz sme tu ostali s Harrym samí. Pozerala som sa na jedálny lístok a cítila Harryho intenzívny pohľad na mne. Robila som sa, že ho nevidím a sledovala názvy jedál, ktorý som moc nepostrehla.