Getaway [Harry Styles]

21. Bench

,,Poď," povedala som po pár minútach ticha. Postavila som sa a pozrela sa do Harryho nechápavých očí.

,,Kam?" spýtal sa. 

,,Predsa do postele. Bol by si ochotný zaspať aj na zemi," povedala som pobavene, pretože som sa snažila odľahčiť situáciu. Sama som však nemala náladu, na usmievanie sa a žarty. Bolo mi Harryho ľúto a to čo si v živote vytrpel, muselo byť hrozné. Označili ho za blázna len preto, pretože trpel depresiami. Nechceli ho dať do väzenia, tak ho šupli k bláznom. Nezabil nikoho, len nemal kam ísť. Nikoho nemal na svete a preto mal depresie. Ani ja som chvíľu nikoho nemala, teda okrem Belly a mojej babky. Ale keďže moja babka si ma pomaly ani nepamätá, preto usudzujem že to nevydrží dlho. Čo budem bez nej robiť? Je moja jediná rodina, vlastná krv. Bella je niekde preč a možno ani nevie, že som unesená. Pravdepodobne je teraz v Španielsku a užíva si slnko, more. Z mojich myšlienok ma vyrušilo Harryho telo, ktoré sa snažilo postaviť. Nejako sa k tomu nemalo a tak som ho okamžite podoprela. Dotiahla som ho do postele a zapozerala sa na jeho telo.

,,Vidíš niečo, čo sa ti páči?" spýtal sa pobavene. Jasné, je opitý ale na takúto vetu sa zmôže.

,,Máš úzke gate a spať sa ti v nich nebude dobre," skonštatovala som nahlas.

,,Tak mi ich vyzleč," povedal tajomným hlasom a uškrnul sa. 

,,Myslím si, že to vydržíš." pípla som a okamžite išla na svoju stranu postele. Pred tým som však otvorila dokorán okno, pretože z Harryho neuveriteľne tiahlo.

,,Ako si to myslel, že ma nemáš?"  spýtala som sa potichu. Vedela som, že je ešte hore, pretože som cítila príjemné teplo, ktoré vychádzalo z jeho tela. Prisunul sa ku mne celkom dosť blízko. Necítila som ho na koži, no vedela som že nechýba od toho veľa. Spomenula som si na to, ako povedal že ma nemá. Veď ma predsa uniesol, nie? 

,,Dozvieš sa to v tú správnu dobu," povedal potichu a tento krát sa jeho ruka dotkla môjho brucha. Pritiahol si ma k sebe bližšie a mne sa zasekol dych. Jeho nos sa nadýchal môjich vlasov.

,,Milujem tento šampón," povedal potichu a jeho hlavu si zaboril do mojich rozpustených vlasov. Nič som nevravela a opatrne privrela oči. Vôbec mi nedávalo zmysel to, ako hovoril. Nazývala som ho celý ten čas blázon a aj tak niekedy hovorí, no nie je možné aby Harry bol blázon. Len za to, že mal depresie neznamená že patrí do blázinca. Skonštatovala som, že je Harry pravdepodobne zúfalý. Áno, mal síce Louiho no uniesol ma možno preto, aby sa necítil sám. Ale to mi zase nevysvetľuje ten fakt, že nie som prvá ktorú uniesol. Predsa hovoril Harry aj Louis, že niekoho zabil. Z tohto celého ma bolela hlava a snažila som sa zaspať. Nedalo mi o tom premýšľať a potrebujem odpovede. Od Harryho.

***

Porozťahovala som ruky a všetky svaly na tele, keďže som bola celá stuhnutá. Natiahla som sa a buchla som do nečiej tváre, no až neskôr mi došlo že tvár je Harryho. Zamračil sa a pomaly otvoril oči.

,,Prepáč," šepla som a neubránila som sa tichému chichotu. Chytil sa za hlavu a posadil sa.

,,Prinesiem ti tabletku?" spýtala som sa opatrne. Netušila som, či si niečo pamätá alebo nie. Teraz neviem, čo z týchto dvoj možností by som chcela. Jeho modro-zelené oči sa na mňa pozreli a ja som sa bála, že bude na mňa kričať alebo bude hnusný. Chvíľu ma skenoval pohľadom a nakoniec pomaly prikývol. Bez váhania som sa postavila a išla do kuchyne, kde som z linky zobrala tabletky proti bolesti hlavy a taktiež som naliala čistú, studenú vodu do priesvitného pohára.

Prišla som do spálne a Harry stále sedel tak, ako som ho aj opustila. Opatrne som mu položila pohár a aj tabletku. Zo skine som si zobrala šaty, ktoré boli slabo modré. Boli krásne a chcela som využiť toho, že si ich môžem obliecť. Aj keď budem pravdepodobne zatvorená vnútri, ako ostatné dni. Bez slova som išla do kúpeľne a išla som vykonať rannú hygienu.