Getaway [Harry Styles]

31. "Don't cry"

,,Vieš, najprv som si myslela že si s Emmou niečo mal a niečo sa medzi vami stalo." rozhodla som sa prehovoriť, keďže bolo trápne ticho a pochybujem, že niekto pozeral ten film ktorý práve bežal v televízii. Louis sa snažil tváriť že ho to zaujíma, ale pár krát som ho periférne videla ako chce niečo povedať, no nakoniec zatvoril ústa. Alebo sa na mňa nenapádne pozeral, čo by bolo celkom nepríjemné. Nie som rada, keď niekto na mňa pozerá. 

,,Iste," so smiechom sa na mňa pozrel ako na dementa.

,,No čo, vyzeralo to tak! Sám to musíš uznať," povedala som pomedzi smiech.

,,Dobre, dobre. Máš pravdu ale už to nikdy nevyslovuj," jeho chichot sa rozlial po vile a môj taktiež. Prikývla som a opäť sme boli v tom trápnom tichu, ako sme boli. Našťastie trápne ticho prerušili dvere, ktoré buchli hore a následne sa objavil Harry na schodoch, ktorý si nás premeral pohľadom. Keď sa naše pohľady stretli, tak ten svoj presunul pred seba. Občas mám taký pocit, že mu tu zavadziam alebo že mu leziem na nervy.

Okamžite sa za Harrym objavila sebavedomá blondína, ktorá svoje orieškové oči presunula na Harryho chrbát a mierne sa uškrnula. Pretočila som očami, keďže si myslela že ju pravdepodobne nikto nevidel. Bola z Harryho prítomnosti celá paf a mne sa zdala, že by potrebovala psychiatra. Kto sa predsa zamiluje do takého človeka? Musí byť do neho zamilovaná, pretože inak by nebola ním tak posadnutá. Sleduje každý jeho pohyb a ešte k tomu na neho pozerá ako na korisť. Už s ním určite spala, tak dostala čo chcela nie?

Louis sa išiel postaviť, no moja ruka ho stopla.

,,Kam ideš?" šepla som otázku smerovanú k nikomu inému ako k Louimu.

,,Už som mu dal čo chcel," prehovoril potichu, "teraz musím ísť." dodal a vykročil. Moju ruku ovial chlad a smutne som sa pozerala na chrbát Louiho trička. Na sebe mal biele tričko, ktoré malo tmavo modré pásiky na šírku. Bolo to chutné tričko a Louimu takéto tričká perfektne sedeli. Pôsobil ako zlatý chlapec, ktorým však nebol. Zlatý možno áno, ale už to bol muž. Avšak mal za sebou tmavú minulosť, podobnú k Harrymu. Ale stále bol na tom lepšie. Oveľa lepšie.

,,Je to vybavené?" spýtal sa Louis a Harry mi venoval pohľad. Prikývol, no stále sa pozeral na mňa. Desilo ma to a tak som sklopila zrak.

,,Louis ťa odvezie domov," prehovoril Harry a ja som okamžite vystrela hlavu. Nepozeral sa už na mňa a moje srdce začalo byť rýchlejšie.

,,Prečo by som mala ísť domov?" prehovorila Emma a mne až po tom došlo, že Harry vlastne hovoril k nej. Takmer som chcela vyskočiť od radosti, že by ma Harry nechal ísť domov. Ale moja nádej každým dňom klesá. 

,,Lebo som to povedal," odsekol Harry.

,,Nechcem ísť domov," odfrkla si nahnevane Emma a ruky si panovačne dala na hruď. Pretočila som očami a sledovala túto situáciu. V hĺbke duše som sa vlastne touto scénou bavila.

,,Pre mňa za mňa choď kam chceš, ale tu nebudeš." vyštekol Harry a moje ústa sa zvlnili do úškrnu. Okamžite som nastavila "poker face" a tvárila sa neutrálne. Emma zavrčala no okamžite sa dala do rýchleho kroku.

,,To s ňou mám ísť celú cestu?" odfrkol si naštvane Louis. Harry mu venoval nepekný pohľad, keďže bol nahnevaný z Emmy a teraz už aj z Louiho.

,,Proste ju odvez domov kurva," vyštekol Harry. Louis sa zamračil, no dal sa do pohybu. Sledovala som jeho postavu, ako sa nakoniec zastavila. Harry ho zmätene sledoval, no Louis sledoval mňa. Harry sa pozrel na mňa a ignorovala som jeho zeleno-modré dúhovky a sústredila sa len na tie modré.