Getaway [Harry Styles]

53. Sadness, Scared & Television

Zmätene som pozerala na ozbrojených policajtov. Žalúdok som mala stiahnutý a cítila som sa, že každú chvílu sa vyvracám. Harry ma mal ochránarsky za svojím chrbtom a držal mi ruku. Jedine to ma ukludnovalo, náš spoločný dotyk.

,,Rose, pristúpte pomaly k nám." prikázal jeden z tých policajtov. Nikdy som nemala taký nepriateľský pocit k policajtom, ako teraz.

Harry ešte viac upevnil svoj stisk na mojej ruke.

,,Ak ju nepustíte, budeme musieť strielať." zase sa ozval ten protivný policajt. Pretočila som očami a priala som si, aby bol toto len sen. Avšak nebol. Bolo to skutočné a absolútne som nemala potuchy, čo mám asi tak spraviť. Prišli sem zatknúť Harryho. Možno pred pár mesiacmi by som za to bola rada, keďže som Harryho nenávidela. Ale teraz? Teraz chcem aby odišli a nechali nás na pokoji. Ale to rozhodne nespravia.

Policajti už viacej nečakali a odistili svoje zbrane. Pootvorila som pery. Okamžite som sa vyšmykla Harryho dotyku a postavila sa statočne pred neho.

,,Rosemarie, odstúpte!" prikázal muž so zbranou v ruke. ,,Poďte k nám a budete v bezpečí."

Striasla som sa a zatvorila oči.

,,Ja som v bezpečí," povedala som potichu, no aj tak ma všetci počuli. Muži so zbraniami sa šokovane na seba pozreli.

,,Rosemarie, ak vás hoci ako vydieral nemusíte sa báť. Už ste s nami, len prejdite k nám." prehovoril zase.

,,Ale ja som v bezpečí!" skríkla som.

,,Rose, tento muž vás uniesol." povedal opäť ten otravný policajt.

,,Harry ma neuniesol. Išla som dobrovoľne." povedala som. Doslova som cítila Harryho šokovaný pohľad za mnou.

,,Poďte s nami na stanicu a všetko nám poviete." schovali zbrane a ich postoj nebol tak nebezpečný.

,,Nikam nepôjde!" zavrčal Harry.

,,Harry," zamrmlala som a otočila sa na neho. ,,Prosím, nechaj to tak. Neodídem, len ti chcem pomôcť." zašepkala som. Bez ďalšieho slova som sa otočila k policajtov.

,,Pôjdem. Poviem vám všetko čo chcete," prikývli.

,,Harry budete musieť ísť s nami," povedal.

,,To si kurva píš že pôjdem, ty skurvysyn. Nenechám aby ste ju len tak odvliekli," Harry zavrčal a ja som pretočila očami. Keby bol ticho, bolo by to jednoduchšie. Policajti mu dali putá, na čo na nich hádzal vražedné pohľady. Obi dvaja sme si sadli do jedného z policajtných áut. Chytila som Harrymu ruku, kde boli pripnuté putá.

,,Rose, čo to robíš?" spýtal sa potichu tak, aby nás nepočuli policajti vpredu.

,,Chránim ťa," šepla som a pohladila jeho prst.

,,Teraz môžeš kľudne utiecť a žiť svoj starý život," šepol.

,,Keby som chcela utiecť, urobím to dávno. Ale ja nechcem utiecť," povedala som potichu a oprela sa o jeho rameno. Zatvorila som oči a snažila sa nemyslieť na to, ako hrozne toto všetko môže dopadnúť. Môžem aj ja skončiť vo väzení.

***

Stôl a dve stoličky, na jeden z nich som sedela. To bolo všetko, čo sa nachádzalo v tejto miestnosti. Dvere sa otvorili a v nich sa objavil muž, v uniforme ako tí ostatný. Mohol mať okolo tridsať rokov a vyzeral sympaticky.

,,Dobrý deň, Rose. Som Jack," povedal a podal mi ruku. Prijala som ju a nesmelo sa usmiala.

Sadol si naproti mne a v ruke mal nejaké papiere. Prešiel si ich ešte raz a položil ich na stôl, kde si potom vylložil ruky.