Getaway [Harry Styles]

46. Song

Harry ma prebodol pohľadom a prišiel ku mne bližšie. Ruky si zložil na prsiach a skúmavo na mňa pozeral. Dokonca sa aj mračil, čo rozhodne neveštilo nič dobrého.

,,Takže," začal. Jeho tón už nebol priateľský.

,,Takže," zopakovala som, pri čom ma ešte viac prepálil pohľadom. Radšej som ostala ticho a zapozerala sa na svoje nohy, až dokým Harry neprehovoril.

,,Prečo si bola v televízii? Prečo si mi to nepovedala?" spýtal sa nie priateľským hlasom, no nekričal. Jeho hlas bol hrubý.

,,Prečo si mi klamal, že si bol so Zaynom a Louim?" spýtala som sa istým tónom ako on a tiež si založila ruky na hrudi. Harry si to všimol a okamžite svoje ruky uvolnil a pretočil oči.

,,Proste som odišiel trochu skôr," povedal nahnevano.

,,Aha, takže dve hodiny je trochu skôr. Uhm," povedala som jedovato. Vážne mi klamal?

,,Ty si mi klamala tiež, takže je to jedno." povedal zamračeno.

,,Nie, ja som ti neklamala. Len som ti to nepovedala a to je rozdiel. Mimochodom, boli sme spolu ani nie desať minút a hneď ako si prišiel som nemohla na teba vybafnúť, že som bola v televízii." povedala som pravdivo. Harryho črty sa uvolnili.

,,Fajn, ale chcela si mi to vôbec povedať?" spýtal sa obavanú otázku, ktorú som nechcela počuť.

,,Nie," odpovedala som pravdivo. Harry ma prebodol ešte raz pohľadom. ,,Nebudem ti klamať. Nechcela som ti to povedať, pretože by si sa rozčúlil alebo trápil." povedala som.

,,Fajn," povedal a mykol plecami. ,,Ale nabudúce chcem, aby si mi povedala niečo takéto. Netráp sa tým ako sa budem cítiť," povedal. Prikývla som a zamračila sa, keď sme nedoriešili ešte jednú vec.

,,Kde si bol?" spýtala som sa potichu, obavajúc sa jeho odpovedi. Dúfam, že nebol s Emmou. Inak ho hneď teraz prerazím a je mi jedno, že by ma určite prerazil skôr ako by som vôbec začala.

,,Musíš všetko vedieť?" vyprskol a bez ďalšieho slova išiel do kuchyne. Nahnevano som za ním dupala a prišla k nemu.

,,Áno, tak isto ako ty!" vyprskla som tento krát ja. Harry sa otočil a zmeral si môj naštvaný pohľad.

,,Fajn. Chceš to vedieť?" spýtal sa. Prikývla som pozerajúc sa do jeho teraz zelených očí. Vzdychol si a išiel do chodby, samozrejme som ho následovala. Z kabátu si vytiahol nejakú krabičku. Zvedavo a zároveň zamračene som ho sledovala.

,,Zistil som, že máš narodeniny v Júli. No a keďže sme vtedy ešte nemali takýto vzťah.. tak som proste nevedel, že ich vôbec máš. Takže tu je tvoj oneskorený darček," zamrmlal a s menším úsmevom mi poslal krabičku. Prekvapene som prevzala krabičku a otvorila ju. Vnútri nej bol diamantový prsteň, ktorý bol... krásny. Stratila som všetky slová a s otvorenými ústami sa pozrela na Harryho. Začali ma štípať oči, srdce mi rýchlo bilo.

,,Harry, to je hrozne.. milé," zašepkala som a okamžite skočila do jeho náručia.

,,Všetko najlepšie," zamrmlal mi Harry do krku a následne spojil naše bozky. Preboha, ako som ho mohla upodozrievať že bol s Emmou?

,,Trvalo ti to dve hodiny?" spýtala som sa a ukázala na krabičku v svojich rukách.

,,No.. musel som ísť s Louim a povedal som mu, čo presne chcem. Tak išiel do obchodu a ja som ho počkal v aute," vysvetlil.

,,Nikto ťa nespoznal?" spýtala som sa.

,,Nie, v aute boli tmavé sklá takže ma nemohli vidieť." povedal a to ma opäť pobozkal.