Getaway [Harry Styles]

23. Sick

Pootvorila som oči a zamračila sa, keď som videla mraky z okna a kvapky dažďa, ktoré si pokojne stekali po skle okna. Pretrela som si spotené čelo a odokryla zo seba dva paplóny. Pozrela som sa na druhú polovičku postele, no nikto tam nebol. Pousmiala som sa pri spomienke na včerajšok. Okrem toho že bol Harry extrémne milý, mi včera povedal krásnu vec. Marie. Koho by to napadlo mi tak povedať? Odjakživa som bola len Rose, Rosemarie alebo Rosie. Tak ma aspoň volali rodičia, no nie dlho. Bolo mi neuveriteľné teplo a verila som, že už nie som chorá. Myslela som si, že som proste "vypotila chorobu", ako sa to hovorí. Lenže tak sa nestalo, pretože som okamžite kýchla. Rýchlo som hľadala môjho kamaráta, toaleťáka. Keď som ho mala v ruke, konečne som sa vysmrkala a pocítila úľavu. Napriek teplu ktoré som cítila, som si nedala veľké tričko a tepláky dole. Určite sa mi to vráti a musím sa predsa potiť. Zišla som dole schodmi a videla Harryho chrbát. Práve s niekým telefonoval. Bude vôbec ešte taký milý? Alebo bude zase ten starý Harry? Prešla mnou vlna strachu a nechala sa prekvapiť. Neviem ako je to možné, no okamžite sa otočil. Jeho pohľad sa stretol s mojím a pár krát som zamrkala. Nevedela som, čo mám čakať. 

,,Dobre, dones to." povedal a týmto ukončil hovor. Na sebe mal trojštvrtové tričko, ktoré bolo šedej farby. Malo nejaké tri malé gombíky a všetky tri mal otvorené. Na sebe mal svoje tesné nohavice čiernej farby a na hlave čiapku. Vyzeral dokonalo. 

,,Ahoj," povedal, keď si odložil mobil do zadného vačku svojich nohavíc. 

,,Ahoj," povedala som potichu.

,,Je ti lepšie?" spýtal sa a rukou ukázal na mňa.

,,Ani nie," zamrmlala som. Možno mi nie je zima, no cítim sa.. na hovno.

,,Uhm.. spravil som ti práve čaj," povedal hanblivo a poškrábal sa na chrbte. Všimla som si, že to robí keď je nervózny. Alebo skôr keď je mu trápne, čo sa nestáva často. Usmiala som sa a prešla som cez neho, no jeho dotyk ma zastavil. Pozrela som sa na jeho ruku, ktorá držala tú moju. Jeho ľavú ruku priložil na moje líce a pohladil ma na ňom. Venovala som mu nechápavý pohľad, no on na mňa nepozeral. Pozeral sa na moju tvár ako na niečo zaujímavé.

,,Už sa to hojí," povedal potichu. Vedela som, že myslí modrinu ktorú mi spôsobil. Už nebola ani tak vidieť, takže to nebolo také zlé. Ani to nebolelo.

,,Uhm," prikývla som. Pustil ma a ja som pokračovala vo svojej ceste do kuchyne. Čakal tam na mňa červený hrnček z ktorého išla para. Sadla som si za stôl a vdýchla vôňu čaju. Jahodová vôňa. Môj najobľúbenejší čaj.

,,Volal som s Louim,"  povedal Harry, keď si sadol oproti mne a sledoval ma. Prekvapene som zdvihla obočie.

,,Prinesie ti nejaké lieky," povedal.

,,Ďakujem," povedala som s úsmevom, no stále som sa pozerala do hrnčeka. Pomaly som si usrkla z čaju. Príjemné teplo z čaja mi vyvolalo príjemné zimomriavky.

,,Chutí ti?" spýtal sa ma. Vážne je ako vymenený.

,,Je výborný," 

V tichosti sme sedeli, zaťiaľ čo ja som pomaly pila čaj a Harry ma sledoval. Rozhodla som sa, že ticho preruším. 

,,Prečo si Louimu zakázal, aby sa so mnou rozprával?" spýtala som sa. Nemohla som odolať a proste musela som túto otázku zo seba dostať. Stále mi to vrtalo v hlave a bolo mi celkom jedno, že možno tohto milého Harrymu odoženiem.

,,Neodpoviem ti na to," odsekol. A je to tu. 

,,Nemusíš," mykla som plecami.

,,Ani neodpoviem," povedal a postavil sa zo stoličky.