Getaway [Harry Styles]

32. Kisses & Gym

Srdce mi prudko udieralo do hrudného koša a v duchu som si dala snáď milión faciek. Dôvod bol viac než jasný a nespočetne veľa krát som si povedala, aká sprostá som. Vrhnúť sa na Harryho? Je to len bozk, ale Harry to môže vnímať ako viac. Všimla som si, že sa dokáže vzrušiť príliš rýchlo a absolútne neviem, čo si od tohto bozku sľubuje. Ak by ma chcel pretiahnuť tak kľudne môže, pretože tu nikto nie je a nemám ani kam utiecť. Mala som myslieť dopredu, no to ja samozrejme nedokážem. Neviem čo ma to napadlo. 

Rukami som sa zaprela o jeho hruď a vdychovala vzduch, ktorý som nemala v pľúcach kvôli bozku. Oprela som si svoje čelo o to Harryho, ktorý taktiež dýchal po kyslíku. Pozrela som sa na jeho ružové plné srdcovité pery, ktoré boli príjemno sladké. Jeho pery mi vyslovene chutili a nedokázala som sa ich nabažiť. Ale to som si priznať až tak moc nemohla, keďže by som mala cítiť odpor k Harrymu. Lenže ja k nemu žiadny odpor necítim. Možno strach, ale to sa neráta.

,,Čo to malo byť?" spýtal sa po tichu a svoje čelo odpojil od toho môjho. Prstami mi chytil bradu aby som sa na neho pozrela a ja som tak urobila. Donútil ma pozrieť sa do jeho smaragdových očí, ktoré boli viac ako krásne. Svojim spôsobom boli zaujímavé. Niekedy mal zelené oči, inokedy zase zeleno-modré. Dokonca pár krát som videla ako jeho oči sú šedé. Bolo to zaujímavé pozorovať jeho meniace sa oči.

,,J-ja neviem," zašepkala som potichu. Cítila som sa nehorázne slabá a na moje šťastie sme sedeli. Rukami som sa zaprela o Harryho ramená a zvesila hlavu. Nadávala som si v duchu za to čo som urobila a ľutovala som to. Lenže Harry nevyzeral byť naštvaný. Pocítila som jeho prsty na mojom líci a zdalo sa mi to divné. Choval sa ku mne tak jemno, ako keby som bola porcelánová bábika a bál sa že by som sa rozbila. Zodvihol mi opäť moju hlavu a svoje pery jemne obtrel o tie moje. Nebol to bozk. Bol tak jemný. Pomaly ma tlačil do sedačky aby som si ľahla a tak som aj urobila. Začal sa nado mnou skláňať a až teraz som mala obavy z toho, čo by sa mohlo stať. Pozeral si každý kúsok mojej tváre. Bolo mi to nepríjemne, preto som odvrátila od neho zrak. Možno som sa aj začervenala, pretože som cítila teplé lícia.

,,Pozri sa na mňa," zamrmlal chrapľavým hlasom a celkom to znelo, ako príkaz. Bála som sa ho a preto som tak spravila. ,,Neboj sa ma," snažil sa znieť sebavedomo, lenže jeho hlas bol prosebný. Takmer ako keby ma prosil a snažil sa mi tým povedať, že nie je nebezpečný. Nechápala som jemu a chcela som sa ho opýtať toľko otázok, chcela som vedieť pravdu. Lenže s jeho nervami by som nikdy nedostala to, čo som chcela. Odpovede - to bolo to čo som chcela vedieť. 

,,Prečo tu Emma bývala?" šepla som otázku a pozerala sa na jeho pery. Nemala som odvahu sa pozrieť do jeho očí, pretože som sa bála či nebudú temné. 

,,Nebývala tu," zachichotal sa potichu a tým ukázal svoje krásne biele zuby. Bol pobavený mojou otázkou a sama som sa čudovala, že som sa pýtala práve na ňu.

,,Ale predsa tu pár dní bola," zamrmlala som.

,,Bola. Potreboval som, aby tu bola." zamrmlal tento krát on a s údivom si ma prezeral. Neposlušný prameň vlasov mi dal za ucho a následne ma pohladil po líci. Bol zaujatý mnou a preto nevenoval veľkú pozornosť mojím otázkam.

,,Aby si s ňou mohol spať?" neodpustila som si ušitpačnú otázku. Neviem čo ma na tom tak hnevá, proste ju nemám rada. Je mi nesympatická.

,,To bol taký bonus. Potrebujem ju tu kvôli biznisu," jeho slová sa mi opakovali v hlave. Biznis. Asi myslí pravdepodobne to s tým Zaynom. Podľa toho čo mi Louis povedal, tak presne myslí toto.

,,Prečo s ňou spávaš? Na čo ma potom máš?" spýtala som sa. Vyznelo to vážne divno a vôbec som to nemyslela dotknuto. Proste som tomu nechápala. Držal ma tu len tak a zbytočne som tu bola. Myslela som si, že ma znásilni a potom dačo so mnou robí, lenže on sa so mnou hrá ako s nejakou bábikou.