Getaway [Harry Styles]

51. Old house

,,Čo myslíš tým že idú?" spýtal sa zamračeno Harry a venoval mi pohľad. Začala som sa nepríjemne chvieť a srdce mi divoko bilo proti hrudi. Začala som tušiť že to rozhodne nebude nič dobré.  Harry sa posledný krát pozrel do mojich bojazlivých očí a otočil sa mi chrbtom. Pootvorené pery som dala do priamej čiary a jazykom som si ich jemne oblízla. Totálne mi vyschlo v ústach. 

Ďalej som len počula Louiho hlasný hlas z telefónu, no nedokázala som rozumieť čo vraví. Žalúdok sa mi divne zamotal a mala som pocit, ako keby som mala čoskoro niečo vyvrátiť.

Z môjho rozmýšľania ma vyrušil Harry, keď jeho ruka prudko zatrčila mobil do zadného vrecka a rozbehol sa k šporáku kde vypol jedlo na panvici. Pribehol ku mne a jedným pohybom ma zhodil zo stoličky. Jeho stisk na ruke ma bolel, no nedokázala som mu nič na to povedať. 

Rýchlym krokom nás viedol na chodbu, odkiaľ si zobral z vešiaku bundu a mne hodil zase tú moju. 

,,H-harry čo sa to deje?" spýtala som sa trasúcim sa hlasom. Táto situácia sa mi nepáčila a navyše Harry vyzeral byť nervózny, čo som u ňho dosť často nevidela.

,,Nepýtaj sa ma teraz nič, iba rob čo ti poviem." prikázal mi a ani sa mi nepozrel do oči. S trasúcimi rukami som si obliekla bundu a obula topánky. Harry mi podal čiapku a s nechápavým pohľadom som sa na neho pozrela.

,,Vonku je zima a budeš ju potrebovať," pretočil očami a ešte raz mi ju podal. Chytila som ju a navliekla si na hlavu.

Chytil ma za ruku a otvoril dvere. Všetko robil nehorázne rýchlo a tak som pomaly ani nestíhala vnímať, čo vlastne robil. Nasadli sme do auta a okamžite vyštartoval preč. Nechápala som čo sa deje, no dostala som pocit ktorý mi vravel že som teraz v bezpečí. Viem že to bol klamlivý pocit, no nedokázala som si to pripustiť.

,,Povieš mi čo sa stalo?" odhodlala som sa po niekoľko minútovom tichu prehovoriť. Toto ticho ma iritovalo a potrebovala som nejakú odpoveď. 

,,Nechcem aby si bola nervózna, alebo nejako vyvádzala." zamrmlal a stisol volant. Aj cez tú tmu v aute som to videla. Jediné čo svietilo v aute tachometer, rádio a tieto ostatné veci. 

,,Ja som nervózna hlavne z teba, Harry. Potrebujem vedieť čo sa deje," zamrmlala som tento krát ja a pozrela sa na neho. Bála som sa, no chcela som vedieť pravdu. Táto nevedomosť ma ešte viac znervóznovala.

,,Idú pre mňa policajti," povedal takmer nepočuto. Okamžite som  sa vystrela a strelila po ňom pohľadom. Policajti?! Otvorila som ústa a oči sa mi začali napĺňať slzami.

,,Nie," zašepkala som.

,,Chcela si to vedieť," povedal potichu a ruku mi položil na koleno, aby ma upokojil.

,,Ako to vedia, kde si?" spýtala som sa.

,,Neviem," povedal. Jedna slza mi stekla po líci a ja som si ju okamžite zotrela. ,,Potom sa porozprávame, teraz to nechaj tak." povedal, skôr to znelo ako žiadosť. Oprela som sa a spodnú peru vtiahla medzi ústa. Snažila som sa neplakať a nepremýšľať o tom, čo sa deje.

Za nejakú pol hodinu Harry pomaly zastavoval a autom išiel do vnútra lesa. Auto sa začalo trochu triasť a Harry zastavil. Oprel sa o sedadlo auto a pri tom zatvoril oči. Z hlboka vydýchol a pozrel na ňa. 

,,Vystúp," prikázal. Zamračila som sa, no spravila som tak. Vonku bola nehorázna zima a k tomu bola obloha celá čierna. Pár hviezd som spatrila na oblohe, no nevenovala som tomu plnú pozornosť.  Okolo nás boli samé stromy a potom len my, spolu s veľkým Range Roverom. Harry ku mne pristúpil a tvár mi zobral do svojích veľkých dlaní.