Getaway [Harry Styles]

42. The room

Srdce mi bilo nekontroľovanou rýchlosťou a so strachom v očiach som pozerala na čierne auto, ktoré malo vypnuté svetlo a tajne sa k nám prikrádalo. Harry pomaly zrýchlil, preto som sa na neho pozrela s obavami. Kto to je? Rozhodne nás museli sledovať, keďže nikto nebýva niekde tak hore ako my s Harrym. A prečo by mali vlastne vypnuté svetlá?

,,Kto to je?" spýtala som sa nahlas Harryho, ktorý silno zvieral volant a taktiež pozeral do spätného zrkadla.

,,Ako to mám kurva vedieť?" vyštekol po mne, pri tom sa na mňa ani nepozrel. Zaryla som sa do sedadla a prehĺtla. Myslela som si, že mi srdce vyskočí z hrude. Bála som sa toho, kto za nami ide.

,,Ja.. Rose buď teraz len ticho," povedal, pri čom sa na mňa rýchlo pozrel. Prikývla som a zahryzla si silno do spodnej pery.

Harry značne zrýchlil a to auto za nami si to všimlo, keďže pridalo taktiež.

,,Rose zapáš sa," prikázal mi rýchlo Harry. S trasľavými rukami som si zapla pás a zatvorila oči. Bolesť hlavy mi okamžite prestala a nahradil ju veľký strach.

,,J-ja sa bojím," zamrmlala som a taktiež otvorila oči. Tento krát sme išli rýchlou rýchlosťou.

,,Kurva Rose, drž hubu." povedal skrz zuby Harry a sledoval auto za nami. ,,Musíš mi niečo vybrať z priehradky," povedal. Prikývla som a otvorila ju.

,,Nájdeš tam zbraň, musíš mi ju podať." povedal Harry a opäť šľapol na plyn. ,,Rýchlo Rose," prikázal. S vypleštenými očami som hľadala zbraň a keď som ju nakoniec našla, víťazne som sa zatvárila. Bola celkom ťažká a držala som ju s ukazovákom a palcom. Bála som sa, že vystrelí.

,,Musíš ju držať. Nebudem zatiaľ strielať," povedal. Vyplašene som sa na neho pozrela, no rozhodol sa to ignorovať.

Po pár minútach sme sa dostali do centra Londýna a sama som tomu nechápala. Len teraz sme boli hore v lese.

,,Ako si sa sem dostal?" spýtala som sa potichu.

,,Poznám skratky," mrkol na mňa a pridal.

,,Už nás nesledujú," vydýchla som si potichu, keď za nami nešlo žiadne auto. Harry sa pozrel dozadu, no žiadne vydýchnutie nevypustil. Pravdepodobne to pre neho nebolo také, ako pre mňa. Harry vytiahol mobil z vačku a okamžite si ho priložil k uchu.

,,Musíš prísť ku mne," povedal okamžite s vážnym hlasom. V tichosti som sledovala z okna Big Ben, ktorý sme práve minuli. Bolo to veľmi dlho, čo som tu nebola. Zdal sa mi tak okuzlujúci a začala som cítiť pálenie v hrudi. Nie, nemôžem plakať. Len nedaľeko sa nachádzal môj apartmán. Povzdychla som si a hlavu oprela o okno auta.

,,Kurva mne je jedno čo si práve išiel robiť. Niekto nás sledoval, tak okamžite zdvihni ten svoj zadok a nakráčaj si to ku mne." povedal prísne a s týmto vypol mobil. Niekedy som sa čudovala ako je možné, že sa Louis stále baví s Harrym. Harry sa s ním niekedy rozpráva ako s hovnom a pochybujem, že mu niekedy povedal slovo 'prepáč' či 'ďakujem'.

,,Príde?" zachripčala som. Mala som potrebu prerušiť to napäté ticho, pretože som sa skoro z toho zbláznila.

,,Jasné že áno," odfrkol si. Bola som ticho a smutne hľadela na Londýn, ktorý sa nám zdiaľoval.

,,Prepáč," zašepkal potichu, no ja som ho počula.

,,Prečo sa mi ospravedlnuješ?" spýtala som sa ho a mierne sa pousmiala. Milujem tohto Harryho, ktorý je milý a vie sa ospravedlniť. Aj keď momentálne neviem, prečo sa mi ospravedlnujem.

,,Pretože som po tebe vyšiel. Nechcel som aby sa ti niečo stalo," povedal a šokovane pozeral na cestu pred sebou, ako keby až teraz pochopil čo povedal. Pravdepodobne mu to vykĺzlo z úst.