Zaparkovala som auto ku Range Roverovi, ktoré patrilo Harrymu. To znamenalo, že je doma a pravdepodobne bude vyvádzať. Späť som mu nevolala, kedže som vôbec na jeho nasraté reči nemala náladu. Vzadu štekal Hook, ktorý ma ešte doposiaľ nemá rád. Naštastie bol pripevnený na reťazi, takže sa nemohol za mnou rozbehnúť a niečo mi spraviť.
Otvorila som dvere a do mojich nosných buniek udrela skvelá vôňa. Vôňa domova, na ktorú som si tak moc zvykla. Vyzula som si topánky a kabát zavesila na vešiak. Prišla som do obývačky kde som počula hlasy. Louis a Harry sa o niečom bavili, pri čom do seba hádzali alkohol. Nevyzerali opitý, za čo som bola rada.
,,Kde si bola?" opýtal sa ma narovinu Harry a prepaľoval ma s tým jeho pohľadom. Pretočila som nad ním oči.
,,U Belly." odpovedala som a mykla plecami. Nebudem tu teraz hovoriť o mojej novej práci lebo stále nie som pripravená, čo mi na to povie. ,,Ahoj." pozdravila som ho, pri čom ma hneď odzdravil s jemným úsmevom. Nastalo celkom dosť trápne ticho, tak som sa na päte otočila a išla do kuchyne.
,,Budete niečo jesť?" zakričala som im.
,,Ak chceš, môžeš nám spraviť vyprážaný sýr." takmer okamžite zakričal Louis naspäť, za čo si od Harryho vyslúžil zamračený pohľad. Otočila som sa a začala im pripravovať jedlo.
***
Sedeli sme všetci traja pri stole a kuchyňou sa ozývali len zvuky vidličky a nožíka po tanieri. Ozvalo sa zvonenie mobilu, preto Harry okamžite siahol do vačku a zdvihol ho.
,,Áno." povedal jednoducho tomu dotyčnému, ktorý mu volal a postavil sa. Namieril si to do obývačky, pri čom vyzeral celkom dosť sústredene.
,,Kedy mu chceš povedať o tvojej novej práci?" ozval sa potichu Louis. Vyplašene som na neho pozrela a prehĺtla sústo, ktoré som pravde mala v ústach.
,,Ako-" vyrušil ma z otázky a jednoducho mi odpovedal.
,,Amanda," povedal, preto som sa hneď zamračila. Ako mohla? Jedna z vecí ktoré mi vadia na Amande je to, že nevie držať jazyk za ústami. Louimu je takmer úplne oddaná a čokoľvek čo od nej chce, ona to spraví. Neviem či sa tomu hovorí láska alebo posadnutosť. ,,Ale neboj, Harrymu som nič nepovedal. Tak trochu mi došlo, že by si mu to hneď nechcela povedať." potichu povedal a pozeral sa mi do očí.
,,Celkom sa bojím jeho reakcie, Harry je dosť majetnícky a myslí si, že každého môže ovládať." povedala som a pretrela si rukou čelo.
,,Mne to hovoriť nemusíš, poznám ho už dosť dlho. Ale sama dobre vieš, že by si mu to mala povedať čo najskôr. Ak sa to dozvie od niekoho iného, čo sa určite dozvie, bude to ešte len horšie." vzdychol si a odpil si z pohára vodu.
,,Ja viem." povzdychla som si. Nič viac sme nestihli prebrať, kedže Harry sa k nám blížil stále s jeho zamračeným pohľadom. Môžem snáď za to ja, že sa tak tvári? ,,Deje sa niečo?" spýtala som sa opatrne a oprela sa o stoličku.
,,Stále pátram po vrahovi ktorý zabil moju tetu, ale vyzerá to dosť márne. Nie je možné, aby ten človek zmizol z povrchu zeme." povedal a odpil si z whiskey, ktorá bola na stole. Videla som ako ho toto hľadanie vyčerpáva, ale vedela som že chce zistiť kto to spravil. Ten človek si zaslúži trest za to, čo spravil.
,,Možno zomrel." povedala som, Louis a Harry na mňa upriamili zrak.
,,Keby bol aj mŕtvy, nič mi sa na tom nezmenilo. Živý alebo mŕtvy, stále by k nemu viedli nejaké stopy." povedal Louis. Smutne som sa pozrela na Harryho, ktorý si už druhý pohár whiskey do seba hodil. Bolo mi ho ľúto a kiež by som mu vedela pomôct.
YOU ARE READING
Getaway [Harry Styles]
FanfictionMoje oči sa rozšírili, keď som videla mohutného psa, ktorý na mňa zabíjacky pozeral. Vykríkla som, až som sa zapotáckala dozadu. Pes sa znova rožtekal. Podľa toho ako vyzerá typujem, že je to americký staford. Môj chrbát dopadol do mohutnej hrude a...