Getaway [Harry Styles]

24. Zayn

To nemôže byť pravda. Nemôže ku mne niečo cítiť. Asi si to len namýšľam pretože Harry jeho perverzními rečami, mi niekedy dodal sebavedomie. Louis je kamarát a nič viac by som si ho nedokázala predstaviť. Vyšla som z vane krtuťajúc hlavou a zapozerala sa na seba. Vyzerala som hrozne a na to som nepotrebovala byť ani chorá. Harry ma zničil, nie len fyzicky ale aj psychicky. Moja tvár bola celá vychudnutá aj napriek tomu, že som tu stravu mala. Za to mohol zlý psychický stav, v ktorom som posledný mesiac. Koľko tu ešte strávim? Mesiace? Roky? Alebo až dokým nebudem stará? Skôr si myslím, že ma Harry využije a potom odkopne. Hľadá ma stále ešte polícia? Pravdepodobne na mňa zabudli, alebo to prestali riešiť. Ubehlo od toho len mesiac, no cítim sa že ma vôbec nehľadajú. Dokonca aj v televíznych novinách o mne nehovoria. Nie že by som chcela, aby aj o mne hovorili. Cítila som sa veľmi divne, keď som videla vlastnú fotku v televízii. V televízii ktorú pozerá celý Londýn. Alebo čo moja práca? Konečne som si našla dorbú prácu vo firme. Pravdepodobne už ma nahradili niekým iným. Toto mohla byť moja jediná šanca a Harry mi ju pokazil. Ako celý život. Na toto nezabudnem celý život a bude ma to prenasledovať po zbytku môjho bezcenného života. 

***

Sediac na sedačke som prepínala kanále a nuda na mojej tvári bola značná. Nahla som sa k stolíku pred televíziou a svoje prsty som omotala okolo uška šálky. Vdýchla som vôňu jahodového čaju a pomaly z neho usrkla. Tento čaj nebol taký dobrý, ako mi spravil Harry. Je to pravda a človek by nepovedal, že Harry robí skvelé čaje. Neviem čím to je, veď som tam dala pravdepodobne všetko, čo Harry. Mala by som prestať nad ním rozmýšľať. Vlastne ani neviem, kam sa vyparil. Možno odišiel, pretože v spálni nebol a taktiež ani tu dole. Viacej som pritiahla k sebe deku, ktorú mi Harry pripravil ešte ráno. Ešte vtedy, keď bol milý. Pretočila som očami, keď sa ozval zvonček. Nikto sa neozýval a tak som usúdila, že by som mala ísť otvoriť. Harry mi vyslovene zakázal otvárať dvere, no bola som zvedavá kto to tak môže byť. V hĺbke duše som dúfala, že to bude Louis. Chcela som ho vidieť a normálne sa s ním porozprávať. Potrebovala som to hlavne pre seba a taktiež aj pre neho. Nemám rada, keď som z ľudmi za zlé. Nerada mám nepriateľov. S bosými nohami som prebehla cez veľkú vilu. Už len prvé poschodie bolo moc veľké. Musím povedať Harrymu, aby mi aspoň zohnal nejaké papuče. Som predsa chorá a to že chodím s bosými nohami po studenej dlážke, mi nerobí dobre. Potvrdilo sa to, keď som si kýchla. Otvorila som dvere a udivene sa pozrela na muža, ktorý mohol byť vo veku Harryho. Pozdvihol obočie, keď si ma všimol. Mal havranie vlasy a pekné hnedé oči. Vlasy mal vyčesané dohora a boky mal vyholené. Na sebe mal červeno-čiernu kockovanú košeľu a džínsy. Vyzeral dokonalo a z jeho prítomnosti som začala byť nervózna. Pozerali sme si do očí, ani jeden z nás neprehovoril. Na jeho perách pohrával úškrn a ja som sa pravdepodobne začervenala.

,,Kto ste?" prehovorila som nakoniec prvá. Moje telo sa mierne triaslo, keď ma ovial studený vietor. Stále fúkalo a cesty boli mokré. Našťastie nepršalo, no kvapky stekali z brány a aj zo strechy.

,,Som Zayn," povedal stále s úškrnom a natiahol ku mne ruku.

,,Rose," povedala som potichu a sledovala jeho oči. Možno sa tu stratil. 

,,Potrebujete niečo? Stratili ste sa?" spýtala som sa s nádejou.

,,Vlastne nie," povedal. Takže sem prišiel schválne? Myslela som si, že o tejto vile nevie nikto. Akurát tak Louis.

,,Oh," povedala som sklamane. Sklopila som zrak a žmolila si prsty. Chcela som niečo povedať, no keď som otvorila ústa prerušil ma chrapľavý hlas.

,,Čo tu robíš, Malik?" krátko na to som pocítila teplo na mojom chrbte a vedela som, že tam stojí Harry. Ucítila som jeho krásnu vôňu a pozerala na Zayna, ktorý sa uškrnul ešte viac.