,, Pravda. To je nádherná a hrozivá vec, preto by sa mala brať s rezervou."
***
„ Niektorí čarodejníci ako napríklad Malfoyova rodina si myslia, že sú lepší ako všetci ostatní, pretože ich ľudia nazývajú čistou krvou. "
***
,,Ako sa dá polovicu živo...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
°°°° Prvý krát na Rokfort °°°°
Rýchlo som sa ponáhľala za svojim tatinom. Blížili sme sa k nástupišti 9a¾. Prvý krát som mala prejsť cez ten strašidelný múr o ktorom som čítala v knihách a denníkoch slávnych čarodejníc.
Pozrela som sa na klietku ktorú som držala v rukách, bola tam moja vrana. Dostala som ju na jedenáste narodeniny od môjho otca. Bola to jediná vec ktorú som niesla, a na moje malé telo bola naozaj veľká. Ledva, ledva som stíhala keď môj otec, Remus Lupin ako ho prezývali, zastavil.
,,Máš svoj lístok?" Spýtal sa a zahľadel sa mi do očí. Prikývla som trochu neisto. Bála som sa, bolo to niečo nové a zároveň vzrušujúce.
,,čo sa deje?'' spýtal sa a kľakol si na jedno koleno ku mne. Chytil ma za malú ruku kde prešiel po čiernom fénixovi ,,Trápi ťa niečo, lebo ak áno tak mi to môžeš povedať.'' ubezpečoval ma otec. Bol to ten najlepší muž na svete. Bol láskavý a múdry. Vždy ma zasypával láskou a aj keď sme žili skromne tak mi nič nechýbalo.
,,nie, ja len." Povzdychla som si a začala si žmoliť rukáv žltého svetru. ,,čo keď si nenájdem kamarátov? Alebo budem v slizoline?'' tatino sa hrdelne zasmial ako keby na posmech.
,,Spolužiaci sa budú biť aby boli tvojimi kamarátmi, a ak nie tak ťa nevedia oceniť.'' jemne sa usmial ,,A ak skončíš v slizoline, slizolin bude mať to najlepšie dievča na svete.''
,,a ak v bystrohlave alebo bifľomore? Nebudeš sklamaný?''
,,Cassi, nezáleží na fakulte. Ak budeš v bystrohlave, tak budeš najmúdrejšia bystrohlavčanka. Ak budeš v bifľomore budeš najmilšia bifľomorčanka. Ak skončíš v slizoline tak budeš najviac ambiciózna slizolinčanka. A ak budeš v chrabromile tak budeš to najodvážnejšie dievča na svete.'' jemne ma objal. Bola som úplne neistá, aj keď ma ubezpečil, vedela som že najradšej by bol keby som bola v chrabromile. V jeho fakulte.
Povzdychla som si keď sa znovu postavil a chytil ma za ruku. Bol čas prejsť cez múr. Nadýchla som sa a pomaly prešla. Všetko naokolo sa zmenilo a predomnou stál Rokfortský expres a plno detí ktoré sa lúčili s rodičmi. ,,Čo keď nezapadnem a budem to čudné dievča ktoré sa hráva s bábikou?'' ozvala som sa potichu keď otec začal nakladať moju batožinu.
,,Toho sa nemusíš báť." Zasmial sa mi a postrapatil mi vlasy ,,Rokfort je tvoj druhý domov." Žmurkol na mňa a znovu ma objal ako keby som odchádzala navždy ,,Neverím že si tak rýchlo vyrástla." Hovoril mi. Neverila som tomu ani ja sama. Pamätám si ako mi prišiel list.
,,Knihy máš?" Pýtal sa ma načo som prikývla. ,,bábiku Annu a Paroháča?" načo som znovu prikývla. Paroháča som zvierala predsa v rukách. Neviem načo sa pýtal keď tu čiernu vranu videl v klietke. ,,Prsteň a prútik?"
Prikývla som posledný krát a expres zatrúbil ,,Musím ísť oci." Povzdychla som si smutne. Mala som naozaj na krajíčku. ,,Dávaj si pozor áno?" Hovoril mi stále ,,Tatiii, neboj sa Rokfort je to najviac bezpečné miesto na zemi."
