,, Pravda. To je nádherná a hrozivá vec, preto by sa mala brať s rezervou."
***
„ Niektorí čarodejníci ako napríklad Malfoyova rodina si myslia, že sú lepší ako všetci ostatní, pretože ich ľudia nazývajú čistou krvou. "
***
,,Ako sa dá polovicu živo...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
°°°° Podprsenka °°°°
Cardan sa do konca roku už neukázal. Chrabromiľ znovu získal pohár a záverečné skúšky sa zrušili, všetci čo sa premenili na sochy boli zachránený. Za všetko môžeme vďačiť Harrymu a Ronovi. To oni získali 200 bodov, to oni zachránili malú Ginny. To neznamená že som začala mať Harryho rada. Najlepšia správa bola keď sa zistilo že Percy má frajerku, Fred sa tváril ako keby mal druhé narodeniny. Sľúbila som Ginny že si z neho srandu robiť nebudeme ale je to predsa Percy.
Prázdniny boli tento rok až príliš dlhé. Prvý mesiac utiekol celkom rýchlo, trávila som ho u Weasleyovcov. Chudák Percy, neutiekol žiadnemu vtipu na jeho osobu. Hlavne keď som mu s Fredom nasypala chrobáky do polievky. Totiž, zase je prefekt a tváril sa až náramne namyslene.
Pán Weasley vyhral 700 galeonov, takže na celý mesiac rodina Weasleyovcov odišli do Egyptu. Za najstarším bratom Billom, išiel aj Charlie, hlavne že domov nepríde. Tak by som ho chcela vidieť. Teraz už som doma, otec je celé dni zavretý v izbe, neje, nerozpráva a nepije. Na to aký máme malý domček, som ho za celý august nestretla.
Pomaly som sa už balila, posledný týždeň som mala stráviť v Londýne, otec sa ku mne pripojí až na začiatku roka. Nastupuje ako nový profesor obrany proti čiernej mágii. Z poslednej práce ho vyhodili, prevalilo sa že je vlkolak. Hovorí že mám šťastie že som to nezdedila. Preto nechcel nikdy deti, vraj ja som nečakaný dar z nebies. Po otcovi som nemala naozaj nič.
Kufor som zabalila aj otcovi a pribalila k nemu aj niektoré moje veci , ani si nevšimol že som prešla cez jeho izbu. Len potichu hľadel do stropu, bol vygumovaný. Keď som všetko zbalila šla som za ním. Jemne som doňho štuchla prstom. ,,Tati?" spýtala som sa a sadla si na posteľ, bolo treba vyvetrať.
Niečo zabručal a otočil sa na mňa. Hľadel na mňa vystrašene. Dnes som mala čierne úzke šaty a červený sveter na gombíky, oči som mala svoje, ľadovo modré a vlasy som si zmenila na čiernu, pasovali tak viac k šatom. Mohla som si dovoliť konečne úzke šaty, lebo mi narástli krivky.
,,Deje sa niečo?" spýtala som sa ho a dotkla sa jeho ruky, cukol so sebou. ,,Celý august čo som doma, si mi nič nepovedal." povedala som mu. Jeho ruku som chytila pevnejšie. ,,Zabalila som ti, teraz by som mala ísť do Londýna."
,,To už?" spýtal sa prekvapene, rýchlo sa posadil na posteľ. Musela sa mu zakrútiť hlava ,,Nechcem aby si išla." povedal, no potom sa na mňa pozrel. Chvíľu na mňa hľadel a pokrútil hlavou ,,Alebo choď, drž sa ale len na ulici, nie v muklovskom Londýne a tento rok Rokville nenaštíviš."
Nechápavo som naňho pozrela. Takto sa nikdy nesprával, nič mi nezakazoval lebo vedel že to nedodržím. Neprotestovala som. Do Rokvillu sa dostanem s jeho podpisom alebo bez neho. ,,Ako myslíš." povedala som mu a postavila sa z jeho postele. ,,Nezmeškaj vlak, celý mesiac si ako vymenený." otvárala som dvere, no zastavil ma hlas. ,,Cassie, ľúbim ťa."
