,, Pravda. To je nádherná a hrozivá vec, preto by sa mala brať s rezervou."
***
„ Niektorí čarodejníci ako napríklad Malfoyova rodina si myslia, že sú lepší ako všetci ostatní, pretože ich ľudia nazývajú čistou krvou. "
***
,,Ako sa dá polovicu živo...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
°°° Chlapec ktorý prežil °°°
Nikdy som si nemyslela, že prázdniny môžu byť také zábavné. Vedela som že keď máte veľkú rodinu musí to byť zážitok, ale nie až takýto. Naozaj.
Nikdy som súrodencov nemala, stará mama zomrela ešte keď som bola malá a inú rodinu okrem otca som nemala. U Weasleyovcov, to bolo všetko iné.
Prvú polovicu prázdnin som strávila po otcovom boku v Amerike kde mal neodkladné povinnosti. Nemohol si zohnať prácu, a privyrobiť si mimo Anglicka bol dokonalý nápad. Samozrejme som išla s ním kedže som mimo Veľkej Británii nikdy nebola.
Druhá polovica prázdnin, bola priam dokonalá, a to som si myslela že Ameriku nič neprekoná. Zdieľala som izbu s malou Ginny, ktorá bola celá jej mama. Mala perfektnú povahu k jej ohnivým vlasom ktorá sa jej úplne hodila.
Fred a George na to malé dievčatko spravili toľko žartíkov, že sa stavím keby vedela čarovať, už by ich dávno zabila. O Percym ani nehovorím, toho raz privedú do hrobu, s mojou pomocou.
Teraz som sedela v kuchyni, bol posledný deň pred začiatkom roka, môjho tretieho ročníka. Nemohla som uveriť že som už taká stará a na Rokfort idem po tretí krát.
Dávala som si do pusy melasový koláč, ktorý Ginny s Molly piekli, keď do mňa niekto vrazil. Otočila som sa a nikto iný tam nestál ako Fred a George. ,,Mrzí nás to.'' uškrnul sa George ,,Alebo možno ani nie.'' odpovedal Fred a žmurkol. Zasmiala som sa ale to by Molly Weasleyová nemohla prísť do kuchyne ,,Chovajte sa slušne.'' napomenula ich a na mňa sa usmiala.
,,Violetta zlatko.'' povedala mi a po chvíli sa opravila ,,Cassi.'' zasmiala sa sama sebe ,,Čo si dáš?''
Prevrátila som oči. Nebolo veľa ľudí ktorý mi hovorili Violetta. Otec by mi tak nikdy nepovedal, dvojičky ani poriadne nevedeli že sa tak volám. Sem tam, mi tak povedal Snape alebo McGonagallová. Ale pani Weasleyová, mi tak hovorila pomerne často.
,,Nedám si nič, pôjdem sa baliť. Aby som zajtra stíhala." Usmiala som sa na ňu, aspoň som sa o ten úsmev snažila, lebo nevyzeral moc zdravo. Odsunula som stoličku a radšej šla hore do izby ktorú som sdielala s Ginny.
Balila som sa rýchlo, len som hádzala jednu vec po druhej do kufru ktorý bol zväčšený kúzlom.
Na ďalšie ráno, na nástupišti 9a¾ som sa stretla s otcom. Čakal ma tam, hneď ako som prebehla stenou, stál vedľa nej a pozeral na mňa. ,,Kde sú dvojčatá?''
,,Ešte sa dohadujú s mamkou.'' usmiala som sa naňho a moje vlasy nabrali zo zelenej, bielu blond farbu. ,,Si krásna.'' povedal mi a usmial sa. Vtiahol ma do objatia ,,Kufre už máš vo vlaku.'' povedal mi do vlasov. Prikývla som a odtiahla som sa. Otočila som sa do zadu kde som zbadala divného pána.
Len stál a pozoroval mňa. Bol trochu strašidelný, bola pri ňom aj žena ktorá klačala a hovorila niečo malému chlapcovi ktorý mal vlasy ako ja. ,,Prečo na nás ten muž pozerá, tati?'' spýtala som sa trochu vykolajene.
