,, Pravda. To je nádherná a hrozivá vec, preto by sa mala brať s rezervou."
***
„ Niektorí čarodejníci ako napríklad Malfoyova rodina si myslia, že sú lepší ako všetci ostatní, pretože ich ľudia nazývajú čistou krvou. "
***
,,Ako sa dá polovicu živo...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
•••• Fénixov rád ••••
Keď Cedrik Diggory zomrel všetko sa zmenilo. Ešte teraz si pamätám krik jeho otca. Bol to najhorší výkrik aký som v živote počula. Neviete si predstaviť aké to je keď vám zomrie dieťa, musíte to zažiť. Nevedela som ako to je bolestivé.
Sedela som tam na tribúne a neprejavila ani kúsok emócie. Cedrika som nikdy rada nemala. Je smutné že zomrel, ale ja som myslela len na seba a mojich rodičov.
Všetci sa zbehli dole za Harrym a mŕtvym Cedrikom ale ja som myslela či by otec smútil keby som zomrela. Predsa nebol môj otec. Vychoval ma ako vlastnú ale stále nebol môj otec.
Ale otec je ten ktorý vás vychoval nie? Keby mi tak neklamal, keby ma nevychovával v klamstve. Bolo mi možno všetko inak.
Mala som v hlave zmätok.
Môj pohľad na svet sa zmenil.
V lete si otec na mňa nenašiel čas. Ráno chodil skoro preč a večer, keď sa vrátil domov, som už dávno spala. Nemala som chťt sa s ním rozprávať. Sama som spriadala plány ako sa mu pomstiť. Ako sa pomstiť všetkým.
Bola som ako teľo bez duše.
Na konci leta sme sa preťahovali do Londýna. Bolo mi povedané že to je sídlo fénixovho rádu. Môj otec práve tu strávil všetok svoj voľný čas cez leto. Ja som sem prišla v deň zarovno s Potterom.
Mala som len malú batožinu kde som mala hlavné veci čo som potrebovala. Ako veci do školy alebo oblečenie. V druhej ruke som mala klietku pre vranu.
Keď som dorazila, dom zíval prázdnotou. Všade bol prach a sprevádzal ma divný pocit. Nemohla som tu dýchať.
Mala som na sebe oblečené jednoduché čierne šaty a vlasy som mala svoje prirodzené tak isto aj tvár. Zdobili ma šperky od Cardana. Neviem prečo som ich nosila. Predsa stratili sme kontakt. Aj keď dohoda na mojej ruke stále pulzovala, už dávno sa mi neozval. Od toho ako mi to povedal. Ako mi povedal pravdu.
Pri schodisku ma potichu privítala pani Weasleyova ,,Vitaj drahá." Povedala a silno ma objala. ,,Kde je otec?" Spýtala som sa a vrátila som jej hrejivé objatie. Rozmýšľala som, klamala mi aj ona?
,,Sedí v jedálni, na večeri sa stretneme. Bol pre Harryho. Ten je hore, všetci sú. Utekaj za nimi a na večeru vás zavolám." Stále ma hladila po chrbte a ja som prikívla. Bez úsmevu.
,,Cassi, choď potichu. Niektoré veci tu naozaj nechceš prebudiť."
Jemne som sa usmiala a začala kráčať po tmavých schodoch. Po stenách boli staré obrazy a aj zavesené hlavy mŕtvych domácich škriatkov. Bol to nechutný pohľad.
Nevedela som kto tu býval, ale radšej som to ani nechcela vedieť. Popravila som si v ruke kufor a šla ďalej. Nevyšla som hore lebo som narazila na Harryho, Rona, Ginny a Hermionu hneď na schodoch a aj s dvojičkami. Dohadovali sa o Percym ktorý tu nebol.
