Jedna z mála ||

•6•

°°°
Zázračná dohoda
°°°

Snežilo, tento rok Fred a George ostávali aj s bratmi na Vianoce na Rokforte. Ich rodičia cestovali za Charliem do Rumunska. Závidela som im že ho uvidia.

Ja už som bola pobalená na prázdniny. Dopisovala som si s otcom ešte keď som bola na ošetrovni. Ešte teraz som sa tešila že sme zápas proti slizolinu vyhrali a to vďaka Potterovi. Flint ešte teraz vyhlasoval že to nebolo fér, lebo som im zrazila ich stíhača k zemi.

Nechcem ani spomínať že som ležala týždeň na ošetrovni spolu s Tremplayom. Jediné šťastie bolo že bol v bezvedomí, a keď sa zobudil ignoroval ma. No, niekedy som ho prichytila ako ma po večeroch pozoruje.

Teraz som bola na školských pozemkoch. Hádzali sme spolu s Fredom a Georgom do hlavy profesora Quirrella snehové gule, ako sme to robievali Ronovi. Smiala som sa strašne veľa. Pokiaľ mi snehová guľa netrafila tvár ,,Heej!'' vykríkla som na Georga a trafila ho tiež. Chudák koktavý profesor Quirrell sa rýchlo schoval. ,,To bolo omylom!'' hájil sa George

,,Never mu Cassi!'' kričal na mňa Fred a ja som im vyplazila jazyk a začala si chystať ďalšiu snehovú guľu, trochu som ju zakliala aby keď dopadne na niekoho, aby ho zafarbila na fialovo.

Hodila som ju po Fredovi a na zemi ostal len fialový fľak, zatiaľ čo Fred bol ako čučoriedka. ,,heej!'' vykríkol ale to už som ďalšiu hádzala po Georgovi ktorý sa ale uhol ,,Som odrážač Cassi! Čo čakáš?'' no to už som hodila ďalšiu a zasiahla ho presne do čela. Smiala som sa, úprimne som sa smiala.

Vianoce som strávila s otcom u nás doma. Postavili sme spolu malý stromček. Dali sme si vianočnú večeru pri ktorej sme sa smiali a rozprávali. Zbytky z môjho taniera som dala mojej vrane, Paroháčovi aby mala Vianoce aj ona. Dostala som k vianociam nové púzdro na prútik v čiernej farbe a od pani Weasleyovej som dostala ručne robený sveter v zelenej farbe s písmenom C. Milovala som jej svetre.

Sedela som pri stromčeku a čakala kým si rozbalí môj darček tatino.

,,Cassi to muselo byť drahé.'' povedal mi a prezrel si nové sako ktoré som mu kúpila. To jeho bolo už v katastrofálnom stave. Toto bolo pekné, hnedé a dlhé. Z hrubého materiálu. ,,to tvoje už malo dieru snáď všade.''

,,Ešte pre teba niečo mám." Povedal mi a ja som sa zamračila. ,,Už som od teba dostala darček.'' nepotrebovala som milión darčekov, vedela som v akej situácii sme. ,,Už máš trinásť rokov.'' povedal mi a žmurkol ,,Toto by som ti mal dať, uložila to u mňa jedna žena.'' mala som trinásť, no stále som sa hrávala s bábikami.

Podal mi malú čiernu krabičku. Povzdychla som si a otvorila ju. Ležal v nej malý strieborný prsteň s písmenom M. ,,Ja taký už mám.'' povedala som otcovi a pozrela naňho. Zamávala som mu rukou pred očami aby si všimol prst kde som mala strieborný prsteň s B a ornamentmi.

,,Je to rodinné dedictvo, mala by si ho nosiť, si dosť veľká na to.'' jemne som sa usmiala a navliekla si prsteň na prst. Bol mi dobrý a až nezvyčajne podobný k tomu čo mám od narodenia.

Po vianočných prázdninách som sa vrátila na Rokfort. Fred a George mi dali oneskorený darček v podobe ich žartu.

Možno to bola prehnaná reakcia ale naštvala som sa a utiekla preč. Rovno na dievčenské záchody k umrnčanej Mirte. Sadla som si tam na zem, blízko umývadla a hrala sa s mojim novým prsteňom. Sledovala som ako sa leskne z odrazu svetla ktoré na mňa svietilo z okien.

Niečo buchlo, mykla som sa. Otočila som sa s tým že to je umrnčaná Mirta, no bol to Cardan debil Tremplay. ,,Čo tu robíš? Toto sú dievčenské toalety.'' uzemnila som ho, a zamračene sa postavila, v snahe oprášiť si hábit.

,,Fakt? Nevšimol som si.'' zasmial sa mi ,,Sem aj tak nikto nechodí, to znamená, čo tu robíš ty?''

Skoro som sa zakoktala keď moje vlasy nabrali červenej farby. Pristúpil ku mne až moc blízko, na trinásť ročného chlapca bol až moc vysoký. ,,Nemám trinásť.'' odpovedal mi a ja som sa zamyslela či hovorím nahlas. Nič som predsa nepovedala. ,,Mám štrnásť, šiel som o rok neskôr, presťahoval som sa z Ameriky.''

Odstúpila som od neho ,,Čo tu robíš?!'' spýtala som sa znovu a on sa usmial ,,Niečo skrývaš a ja som sa to rozhodol zistiť, Lupinová.'' moje meno vypľul ako posledný jed ktorý ho pálil na jazyku.

,,čo máš za problém??'' spýtala som sa ,,Odíď.'' ukázala som na dvere a cúvla od neho ešte ďalej. Nechcela som mať s ním nič spoločné. ,,Ty ozaj nechceš vedieť kto ozaj si?"

Nechápala som ako to myslí, vedela som kto som. Som Cassi Lupinová, dievča čo nemá matku a kamaráti sa s Weasleyovcami. ,,Prečo sa staráš do toho kto som?" vykríkla som naňho .

,,Lebo ti všetci klamú, nám všetci klamú." rozhodil rukami ,,Ozaj nechceš spoznať pravdu?" neviem o čo mu ide ale štval ma, a vrchol bol keď mi chytil ruku kde som mala prstene ,,humusáci, obyčajný humusáci toto nemávajú."

Vytrhla som ruku z tej jeho a odstúpila čo sa dalo, snažila som sa myslieť ,,Je to dedičstvo starých čarodejníckych rodov, ozaj ťa netrápi odkiaľ to máš? že ti všetci klamú kto si ?"

Dával mi do hlavy klamstvá o ktoré som nestála ale túžba, túžba zistiť kto je moja mama vyhrávala. Cítila som sa zle že som podcenila otca. Vychovával ma celý život sám a ja teraz podcením všetko čomu som verila čomu veril on aby som zistila pravdu. ,,Prečo sa staráš do toho kto som?" spýtala som sa ho ,,Nepoznáš ma, si slizolinčan, nie si ani z mojej fakulty."

,,Lebo aj ja potrebujem niečo zistiť, niečo o sebe a ty." nadýchol sa ako keby potreboval spracovať to čo sa chystá povedať ,,Dlhšie ťa pozorujem, a akokoľvek ťa nenávidím." vydýchol, keby len vedel že som na tom rovnako ,,Tak si iná od ostatných, možno podobná mne a priahneš po odpovediach, môžme si pomôcť navzájom."

Zamyslela som sa, bola to ako dohoda s diablom, ale vedela som že otec by mi nič nepovedal. A ak chcem naozaj zistiť kto je moja mama, po kom v skutočnosti mám farbu vlasov a úsmev, odkiaľ som zdedila prsteň ktorý nosím od narodenia, prečo mám vytetovaného fénixa...

,,Beriem, čo za to chceš ty?" dvojičky ani nikto sa to nemôže dozvedieť. Vlastne ja toho chlapca ani nepoznám. ,,Pomôžeš ty mne." povedal a ja som prikývla a natiahla ruku tak isto ako on. ,,Ak chceš zložiť neporušiteľnú prísahu-" začala som hovoriť, keby áno tak do toho nejdem. On sa usmial a ako sa mi chytil ruky vyslovil: ,,Niečo lepšie."

Na pravej ruke sa mi zobrazilo tetovanie, aspoň som si to myslela. Tiahlo sa mi od prstov až po lakeť. Bol to prastarý jazyk a znaky, vzory, ornamenty. Všetko sa to prepletalo a tvorilo to celok. Celok upísania sa. Mala som to okolo celého predlaktia. ,,čo to pre Merlina je!? vykríkla som.

,,Uvidíme sa neskôr." otočil sa a nechal ma tam. Samú na dievčenských záchodoch s pokreslenou rukou. Toto keby videl otec..

Po incidente na dievčenských záchodoch sa mi Cardan vyhýbal. Neukazoval sa ani na hodinách či vo veľkej sieni, sem tam som ho zahliadla ako so svojou partiou šikanuje prvákov. Vykašlala som sa naňho. Pravdepodobne to bol len žart ktorý skúša na každého. Jediné čo ma štvalo bolo to že som naňho skočila a že na ruke som mala stále pripomienku. Preto som nosila dlhý rukáv a rukavičky, aj keď sa už začalo otepľovať. Fred a George to radšej nekomentovali.

Bolo obdobie skúšok, nikto si nerobil takú hlavu z toho ako mladá Grangerová. Sem tam som sa na nej zasmiala. Hlavne keď došli k nám, k jazeru kde sme ja, dvojičky a Jordan šteklili spiácu chobotnicu ktorá sa vyhrievala na slnku. Vždy som ju pošteklila na pravé chápadlo.

Koniec roka bol tragický. Všade sa rozprávalo o Harrym Potterovi, ktorý porazil veď viete koho. Na konci roka vo veľkej sieni, som vedela že prehráme. Že žiadny školský pohár nebude. Až dokým nezačal Dumbledore udelovať špeciálne body. Chrabromiľ vyhral, konečne. Aj keď Fred vravel že je to nemožné, predsa máme vo fakulte Rona.