Jedna z mála ||

•16•

••••
Posledná muklovska móda
••••

Na ďalší deň ráno sme mali naplánovaný odjazd. Mali sme sa po raňajkách chytiť prenášadla, ktoré nás premiestni pred brány Rokfortu odkiaľ nás prevezme Snape.

Na raňajky som toho veľa nezjedla, pozerala som po celú dobu do taniera a hrabala sa v ňom. Rozmýšľala som nad Cardanom a mnou ako to bude keď sa vrátime. Včera v noci sa to zopakovali, v knižnici a potom aj u nás na izbe. Striasla som sa, ešte teraz som cítila jeho dotyky.

Raňajky nám odniesli domáci škriatkovia a boli pripravený na odchod. Cardan sa ešte zhováral so svojou mamou. Naozaj som sa jej bála. Potom sme sa len dotkli prenášadla a to nás premiestnilo pred bránu.

Striasla som sa, mala som na sebe tmavé modré šaty, ktoré mali límec až po krk a pevný korzet. Cardan sa na mňa otočil a pristúpil ku mne ,,Musíme navštíviť zakázané oddelenie." zdelil mi ako normálnu vec.

,,Ako?" bola moja otázka. Neodpovedal mi, lebo v diaľke sme zbadali Snapa ako kráča k nám. Pozrel sa na mňa potom na Cardana a zamračil sa. ,,Zamnou."  žiadny úsmev nič, len sme potichu kráčali a ja som sa sústredila nestupiť si na šaty. V hrade sme sa mali s Cardanom rozdeliť. Ten si mal len pritiahol k sebe ako keby ma išiel pobozkať ale zašepkal mi do ucha: ,,o siedmej v knižnici."

Nepozorovane ďalej kráčal sa Snapom zatiaľ čo ja som sa vybrala do chrabromiľskej veže. Tešila som sa ako si rozpletiem vlasy a zbavím sa tých otrasných šiat. Na moje prekvapenie tučná pani tu nebola, bol tu iný obraz. Bol to muž so šedým poníkom. ,,heslo alebo Vás vyzývam na súboj." povedal mi odhodlane.

,,Eh, kde je tučná pani?"

,,Heslo alebo súboj." zopakoval a prezrel si ma. ,,Som Lupinová, heslo neviem lebo som tu nebola ale som z piateho ročníka."

,,žiadne heslo, žiadny Chrabromiľ."

Chcela som ho z toho obrazu vytrhnúť. Predstava že budem musieť ísť do Veľkej siene kde všetci obedujú, v týchto šatoch. Ukázala som obrazu neslušné gesto a vybrala som sa tam. Pred vstupom do siene som ešte zvažovala či tam naozaj chcem ísť, ale nemala som na výber. Možno keby som počkala pred obrazom s tým protivným mužom čo bol v ňom.

Kašlala som na to a otvorila obrovské dvere. Falošne som sa usmiala za stolom sedeli niektorý učitelia vrátane môjho otca, ktorý ma nechápavo sledoval. Niektorý študenti si ma nevšímali ale Fred Weasley obdivne zapískal zatiaľ čo George Weasley zakričal: ,,Prišla si z maškarného Lupinová?"

Rýchlo som dobehla ku stolom kde sa nachádzal chrabromiľ. Nahla som sa nad Georga a Freda. ,,Robíte si srandu zo mňa?" zlostne som povedala ,,čo nám to stráži vežu?"

,,Oh, drahá Cassi." chytil sa Fred za srdce ,,My? z teba srandu robiť?" spýtal sa Fred ,,Nikdy." povedali spoločne. Nemala som na takéto hry náladu. ,,Tak kde je tučná pani?"

,,Sirius Black ju vyrezal z obrazu." ozvala sa Hermiona ,,Sir Cadogan je jediný ktorý to mieni robiť." Percy Weasley iba prikývol. ,,Aké je heslo?"

,,No." povzdychol si Fred ,,Asi odvaha, ale to nevieme mení to aj dva krát za deň."

,,Je úplný šialenec." dodal George ,,Asi ako ty, čo to máš na sebe?"

,,Poslednú muklovskú módu." odfrkla som si a vybrala sa preč prezliecť sa a dopriať si dlhú vaňu. Ignorovala som pohľad môjho tata.

Cardan stretnutie pred knižnicou zrušil, radšej si dal rande s Elizabeth Flintovú. Vysoká ryšavka s pekným zadkom. Bola zo slizolinu.

Dvojičky moje šaty viac už neriešili. Nerozprávali o tom ani nič. Možno preto lebo Potter mal zakázané tréningy a zápas na ktorý sme tak dreli, sme nemali so slizolinom ale s bifľomorom." Wood to dnes oznámil. Angelina a Alicia sa chichotali nad myšlienkou Cedrika Diggoryho. Vysokého, pekného, nového kapitána ich tímu. Ale bol hlúpy, aj Fred a George si to mysleli. Aj tak ma štvalo že nehráme proti slizolinu. Aj tak za všetko mohol Malfoy keby to svoje zranenie nepredstieral...

S otcom som nehovorila niekoľko dní. Ani počas úplnku. Nenavštívila som ho. A deň pred zápasom, keď ležal vo svojej komnate nešla som tam. Počasie bolo naozaj zlé. Bol silný vietor a búrka a slizolinčanom to vyhovovalo. Nechceli hrať v takomto počasí.

,,Bude to ťažké." prehovoril Wood na raňajkách ,,Prestaň sa znervózňovať, Oliver." odpovedala mu Alice. ,,Nám trochu dažďa neprekáža." upokojovala ho.

Nebol to dážď, ale búrka. Myslím ale že všetkým to bolo jedno, lebo tribúny boli plné. Ponáhľala som sa do šatne. George si zabudol ponožky a sľúbila som mu že pre ne skočím. Mala som na sebe svoj dres a všetko čo tomu patrí. Dokonca som si vlasy zmenila na červenú so žltou. Už nikto nebol na chodbe, ozaj som meškala nestihnem Woodov preslov.

,,Lupinová." zakričal niekto z opačného konca chodby. Otočila som sa, bol tam Cardan. V slizolinskom šáli a v zelenom svetri. ,,Chcela si tam ísť bez rozlúčenia?"

,,Ja niesom srab ako vy. Nič sa mi nestane je to len búrka a pár dementorov okolo." prevrátila som oči, no len búrka to nebola. Začala som podupkávať nohou ,,Chceš ešte niečo?"

Dobehol ma a chytil za tvár. Dal mi bozk. ,,Nech sa ti nič nestane, potrebujem ťa." skrčila som čelo. Nechápala som, znelo to zamilovane. On prevrátil oči ,,Dohoda, pamätáš?" prikývla som ale to už som sa rozbehla zaniesť tie ponožky a stihla som to.

Videla som na ústach madam Hoochovej že zavelila: ,,Vysadnúť na metly." Hneď ako hra začala, snažila som sa. Nemala som pojem o čase ale viedli sme o päťdesiat bodov. Aj tak to bolo málo ak Potter nechytí zlatú strelu budeme hrať do polnoci.

,,žiadal som time-out." zreval Wood a ja som k nemu doletela sedel tam Potter spolu s Woodom. ,,S týmto nemám šancu." ukazoval Harry okuliare a mňa niečo napadlo. Robieval to otec keď nosieval jeden čas okuliare.  ,,Daj mi tie okuliare Harry."

,,Impervius." namierila som na ne prútikom ,,Teraz by ti mali odrážať vodu." Harry si ich nasadil a Wood vyzeral že ma pobozká, no pokrútila som hlavou. ,,Dobre, panstvo ideme na to!" zvolal Wood a všetci sme sa rozleteli. Pozrela som sa ešte na Slizolinskú tribúnu kde bol Cardan a ostražito ma sledoval.

Keď Harry Potter spadol z oblohy, fenix na mojom zápästí ma strašidelne zaštípal.