,, Pravda. To je nádherná a hrozivá vec, preto by sa mala brať s rezervou."
***
„ Niektorí čarodejníci ako napríklad Malfoyova rodina si myslia, že sú lepší ako všetci ostatní, pretože ich ľudia nazývajú čistou krvou. "
***
,,Ako sa dá polovicu živo...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
°°°° Všetko po starom °°°°
Snežilo, posledné hodiny boli zrušené a deti sa už balili na Vianoce. Sama som sedela v knižnici a čakala na Cardana. Nikto tu nebol až na tri druháčky z bystrohlavu ktoré si šepkali o Harryho výstupe na dueli. Bolo to krátko potom čo som odišla, pri súboji s Darcom, sa dokázal Harry zhovárať s hadom.
Harry bol hlavná téma. Všetci si mysleli že on je ten kto otvoril tajomnú komnatu, no bolo to také absurdné že som to mohla byť rovno aj ja. ,,Lupinová." konečne si prisadol ku mne Tramplay, sadol si vedľa mňa tak aby ho nebolo vedieť. Mal na sebe len košeľu a slizolinskú kravatu. Hábit musel nechať na izbe.
,,Meškáš." oznámila som. ,,Ešte že som si to nevšimol." povedal ironicky ,,Všade sú prefekti, dávajú pozor ak by sa niekto chystal otvoriť tajomnú komnatu. Hlavne teraz keď je kameň aj Creevey."
Povzdychla som si, na hrade už nebolo bezpečne. Zamrzol už aj študent. Už sa čakalo kedy niekto naozaj zomrie. Totiž keď bola tajomná komnata naposledy otvorená, zomrela muklovská študentka. ,,Máš niečo nové?" spýtala som sa.
,,áno, bude Vianočný večierok a potom po lete bude ďalší večierok, obrovský. Budú to zásnuby mojej otravnej sesternice Ametyst." otočil sa na mňa s úsmevom ,,Použijeme na teba zasterujúce kúzlo a budeš môj doprovod. Hrá nám to do kariet, v jej dome je niečo čo potrebujem a ty mi to pomôžeš získať."
,,Je to nutné?" spýtala som sa neisto a hľadela na moju ruku ktorá bola zakrytá rukávom. Mala som tam tetovanie od Cardana. ,,áno, chceme zistiť kto si a ty mi musíš pomôcť."
Aj o niekoľko dní som stále rozmýšľala nad Cardanom, večierok bol ďaleko ale už teraz som z toho bola nervózna. Kráčala som s dvojičkami po chodbe, zatiaľ čo ja som bola ponorená vo svojich myšlienkach, Fred a George mali náramnú srandu z Harryho. ,,Uvoľnite cestu Slizolinovmu potomkovi, prichádza temný čarodej."
Išli sme kúsok pred Harrym Potterom, George a Fred boli ako jeho garde. Percy ale ich správanie určite odsudzoval. ,,To vôbec nieje na smiech." povedal. Totiž Percy kráčal snami. Ako všetci súrodenci. Tieto Vianoce mali byť nezabudnuteľné.
,,Uhni z cesty Percy." povedala som mu a prevrátila oči. ,,Harry sa ponáhľa." povedal mu Fred. ,,Hej, je na ceste do tajomnej komnaty, chce si tam dať šálku čaju so svojou slizkou zubatou obludkou." zasmial sa George a ja som sa pridala. Ginny ktorá išla s nami tiež to nepovažovala rovnako za vtipné ako Percy
,,Ach, prestaň s tým." nariekala vždy keď Fred a George si nahlas robili srandu z Harryho, ktorému to bolo asi tak jedno. Jediné plus že som bola vždy s nimi bolo to, že to naštvalo Draca Malfoya.
Všetci študenti sa náhlili na Rokfortský express, tešili sa na Vianoce viac ako inokedy. Báli sa, miestenky si objednávali týždne dopredu. Ja som tento rok zostala spolu s Weasleyovými na hrade a s Hermionou a Potterom. Totiž pán a paní Weasleyový išli na Vianoce za Billom, mohli ísť všetci ale deti ich slušne odmietli. Takto sme mali aspoň celú chrabromilskú vežu pre seba.
Ja som zostala ani neviem prečo, doma som sa Cardanovi bála písať, otec by bol schopný čítať moje dopisy keby som ich posielala slizolinčanom. A ja som mu musela napísať, potrebovala som vedieť čo zistil doma. Budú to Vianoce bez otca, bude to divné ale som ochotná to podstúpiť. Otec mi chýbal jediné čo mi ho pripomínalo bola moja vrana paroháč ktorá sedávala na mojej posteli.
Všade bolo upokojujúce ticho, George a Fred hrávali rachotiacu sedmu ktorá ticho rušila. Percy sa vo veži nezdržiaval. Obhájil sa s tým že je prefekt a má veľa povinností na to aby márnil čas s nami. Ja som mala veľa času na písanie dopisov a čítanie kníh ktoré ma tak nebavili. Písala som otcovi ktorý bol navštíviť nejakú starú známu. Písala som dlhé listy Cardanovi, že čo zistil a čo som našla zase ja.
Na Vianoce som veľa darčekov nedostala. Dostala som: sveter s mojim začiatočným písmenom od pani Weasleyovej, rôzne cukríky od Freda a Georga (bála som sa ich chutnať), a krásny nový plášť od otca. Určite naňho musel šetriť celý rok. Povzdychla som si.
Posledné dni som sa ozaj snažila hľadať kto je moja mama. Bolo to zložité, možno keby sme ozaj spoznali tú Serpent Malfoyovú povedala by nám viac. Ako dni plynuli, deti sa vrátili do školy. Začalo sa znovu učiť a ja som mala čo robiť aby som neprepadla z dejín a z veštenia. Profesorka ma asi ozaj nemala rada.
Cardan sa mi neozval, ani listom a ani sa nevrátil do školy. Bolo to strašidelné, možno som si len naivne začínala myslieť že môžme byť kamarátmi. Všetko sa ale vrátilo ku starému, začala som všetok svoj čas tráviť s dvojičkami, naša zábava bola teraz smiať sa Hermione a to že ostala na ošetrovni. Totiž začiatkom februára ju pustili. Strávila tam nejaký čas kvôli nepodarenému elixíru.
Kráčala som spolu s dvojičkami po chodbe, rozprávali mi náramnú historku o tom ako Jordan Lee tri dni vracal sliz, bolo to z ich cukríkov ktoré naňho vyskúšali. Fuj, vedela som si to živo predstaviť. ,,Pozor na Pottera, hrozného netvora.." pretancoval si to okolo nás duch zloduch. Ešte stále niektorých žiakov neprešlo že Potter otvoril tajomnú komnatu. A duch zloduch to len zhoršoval, lietal po chodbách a toto vykrikoval pri najnovšom k tomu pridal aj tanček.
,,Ideš na metlobaloví tréning?" pýtal sa ma George ,,Ako keby som mala na výber." zasmiala som sa a on ma chytil okolo ramien, to isté spravil aj Fred z druhej strany. Chýbali mi.
Hermiona sa stala kameňom. Bol to najhorší pohľad aký sa mi mohol naskytnúť. Začala som sa báť aj o seba.
