•45•

78 8 0
                                    

••••Večierok a skrinka ••••,,Prečo Draco ešte neopravil tú skrinku Lucius?!" skríkol Voldemort a buchol do stolu

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

••••
Večierok a skrinka
••••
,,Prečo Draco ešte neopravil tú skrinku Lucius?!" skríkol Voldemort a buchol do stolu. Mykla som sa a Cardan ma pod stolom chytil za koleno. ,,Koľko ešte budeme čakať?"

Lucius sa prikrčil a potichu odvetil: ,,Môj vzácny pane, už len niekoľko dní -" Voldemort mávol rukou aby už nepokračoval. Nezajímali ho jeho hlúpe reči. A ja, ja som sa už bála. Bála som sa o Draca že ak to nedokáže, Voldemort ho zabije. Tu druhé šance neboli.

,,K záveru Vám poviem, kto o pár dní vnikne na Rokfort a bude sa podieľať s Dracom na zabití toho otravného Dumbledora." pozrel sa na Bellatrix ,,Moja najvernejšia Bella, Cardan a Cassiopeia, Grayback, Nott. Severus Vás tam počká ako náš špión."

Keď sme sa s Cardanom premiestnili domov som sa zosypala ,,Čo ak na nás niekto príde?" pýtala som sa a plakala ,,Oni nás uvidia a Harry ma bude nenávidieť, otec ma bude nenávidieť."

,,Hlavne musíme zachovať chladnú hlavu." povedal mi Cardan a pohladil ma po vlasoch. ,,Na zajtra si dohodni schôdzku na Rokforte, zistíš aká je tam situácia."

Prikývla som ale stále som mu smrkala do kabátu. ,,Myslíš že to prežijeme? Myslíš že ak nevyhrá Voldemort pošlú nás do Azkabanu?"

,,Nikdy nás tam nemôžu poslať keď zistia na koho strane budeme na konci bojovať." prikývla som ale istá som si nebola.

Na ďalší deň ráno som si obliekla tmavý zelený kostým a dlhý béžový kabát. Vlasy som si stiahla dozadu aby mi neprekážali. Stiahla som si ich s prútikom.

Po príchode na Rokfort som zistila že všetko je zlé. Na Dumbledorovi bolo vidieť že je nervózny, musel niečo tajiť alebo vedieť viac ako som si myslela. Uvítal nás na obede. Na všetkých som sa usmievala aj keď si všetci šepkali.

Každý ma tu poznal a každý vedel kto som.

Sedela som vedľa Minervi McGonagall a potichu jedla. Vdave som sa snažila vyhľadať Draca Mafoya a nič z toho. Dúfala som že opravuje skrinku. Modlila som sa k Merlinovi nech sa mu to podarí čo najskôr.

,,Tak ako sa máte pani Tremplayová, my sme sa už raz stretli. Dobre si pamätám?" prihovoril sa ku mne profesor z pravého rohu stola. Mal na sebe prúžkovaný oblek a malý klobúčik. Pamätala som si ho. Stretla som ho na svadbe Cardanovj sesternice. ,,Myslím si že sme sa už videli. To je pravda."

Usmiala som sa a naďalej sa rýpala v jedle. ,,To ma teší, síce som Vás nezastihol ako študenta, ale chcel by som Vás pozvať na môj večierok. Samozrejme aj ostatných pánov z ministerstva." otočil sa okolo svojej osi aby upozornil na seba mojich dvoch kolegov ktorý ma sprevádzali.

Areon pokrútil hlavou. Ten tu dnes ani nocovať nebude. Doma ho čakajú žena a tri deti, snaží sa s nimi byť čo najviac. A čo sa týka Charlesa, druhého kolegu ten je príliš starý aby sa zaoberal takýmito večierkami. Rovnako ako Areon pokrútil hlavou a povedal: ,,Na mňa už bude neskoro, večer si prečítam denného proroka a pôjdem spať."

Široko som sa usmiala ,,Tak, rátajte len somnou."

Izby nám pridelil Dumbledore. Každý sme mali vlastnú a väčšinou ich obývali profesori. Trochu som sa vybalila a rozmýšľala čo si obliecť. Moc možností som nemala. Obliekla som si béžové saténové šaty na viazanie a k tomu červený rúž s vysokými podpätkami. Pri pohľade do zrkadla som sa cítila zase ako študent na Rokforte s rozdielom že vtedy som si nemohla dovoliť šaty za niekoľko tisíc galleónov.

Miestnosť kde sa konal večierok bola až príliš plná. Všade bola výzdoba a žiaci ktorý nosili občerstvenie. Spoznala som Nevilla ako sa snaží aby mu nevypadla tácka. Široko som sa usmievala a všetkých zdravila. Mávala som pravou rukou kde som mala tetovanie s Cardanom. Aj keď som mala dlhý rukáv bolo vidieť. Pekne sa mi krútilo okolo prstov na ruke.

,,Cass?" ozvalo sa zamnou a ja som sa otočila Stál tam Harry Potter s úsmevom ma vtiahol do objatia. ,,Videl som ťa pri obede, nečakal som že ťa zastihnem."

,,Slughorn ma pozval." prevrátila som oči.

,,Jasné, všetkých chce dostať do svojej zbierky." Harry si ma obhliadol ,,Dnes si pekná Cass, vyzeráš ako keby si sem patrila." chcel ešte niečo dodať ale objavil sa pri nás Slughorn. ,,Pán Potter, pani Tremplayová, rád Vás tu vidím." pozdravil nás ,,Som velice rád že sa môžem stretávať s takýmito ľudmi."

Keby len vedel že som sluha pána zla.

,,Viete pani Tremplayová, keď som sa dozvedel že vaša matka je Violetta Lupinová, bolo mi ľúto že už nieste na škole. Viete vaša matka bola pre mňa vždy hviezdne dievča spolu s Lily Potterovou. Boli to najlepšie kamarátky. Je veľká škoda čo sa im stalo."

Zostal chvíľu vo svojich myšlienkach, vyzeralo to ako keby spomínal na dobu Violetty.

O pár minút ticha pozrel na Harryho a potom na mňa ,,Zdá sa že ste sa dobre vydali, je to tak? Počul som že do čistokrvnej rodiny a ešte aj tá pozícia na ministerstve." už teraz som toho muža nemala rada. Povzdychla som si ,,Máte pravdu, Cardan, moja láska, je všetko čo mám." na chvíľu ho to umlčalo.  Znovu chcel začať niečo rozprávať ale vyrušil ho krik zo zadu. Všetci traja sme sa otočili a bol tam Draco, Draco Malfoy. Filtch ho držal za sako zatiaľ čo Draco kričal že je pozvaný.

,,Tohto tu som našiel chodiť okolo." povedal školník Filtch s nechuťou a sotil Draca pred seba. Slughorn sa chcel vyjadriť ale ja som ho predbehla ,,Ja som ho pozvala, ako môj doprovod."

Aj Harry sa zatváril prekvapene ale nič k tomu nedodal. Draco sa usmialtu ,,Som tu s Tremplayovou. Vidíte?!" každý si začal niečo šepkať, dokonca Nevillovi padla tácka. Nikto neveril že nám to s Cardanom vydrží a teraz, teraz sme manželia.

Hneď ako sa všetko ukľudnilo, zobrala som Draca za ruku a vonku na chodbe ho prirazila o stenu. Vytiahla som si prútik a priložila mu ho pod krk. ,,Úplne si sa zbláznil? Pre Merlinové fúze Draco." objala som ho a prútik pustila na zem. ,,Musíš si dávať pozor a hlavne to spraviť. On už na nás tlačí. Ak sa ti to nepodarí do pár dní, všetci sme mŕtvy."

Draco si prehrabol vlasy a pozrel sa zúfalo na mňa. Bol o tri odtiene bledší ako obvykle a mal aj vychudnutú tvár. O kruhoch pod očami ani nehovorím. Bolo mi ho ľúto. Už to nebol ten škodoradostný chlapec akého som poznala. ,,Draco, potrebuješ pomôcť?"

Zamračil sa ale prikývol a ja som ho znovu objala. ,,Tak mi to ukáž."

Počula som za nami buchot ale keď som sa otočila nikto tam nebol.

Počula som za nami buchot ale keď som sa otočila nikto tam nebol

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Jedna z mála ||Where stories live. Discover now