,, Pravda. To je nádherná a hrozivá vec, preto by sa mala brať s rezervou."
***
„ Niektorí čarodejníci ako napríklad Malfoyova rodina si myslia, že sú lepší ako všetci ostatní, pretože ich ľudia nazývajú čistou krvou. "
***
,,Ako sa dá polovicu živo...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
•••• BLESK ••••
Boli dva týždne pred koncom prvého polroka. Obloha sa vyjasnila a už nebola taká zima. Aj keď snežilo. Trávila som spoločné chvíle s Fredom a Georgom. Presviedčali ma aby sme dali záškodnícku mapu Potterovi. Nikdy by som mu ju nedala, no po tom odhalení že ja a Potter sme asi príbuzný...
Nikdy sme si neboli blízky s Potterom ale ešte stále to môžem napraviť. Súhlasila som.
Počkali sme Harryho za sochou jednookej čarodejnice a odovzdali mu mapu. Nechcel nám veriť, zo začiatku nie ale keď sa objavil text tak to rýchlo pochopil. Ako sme s Fredom a Georgom riskovali. Totiž v prvom ročníku sme ju ukradli Filtchovi z kabinetu.
Páni Námesačník, Červochvost, Tichošľap, Paroháč a slečna Štvorlístok. Dodávatelia pomôcok pre čarovné darebáctvo s hrdosťou predstavujú Záškodnícku mapu.
Fred mu ukázal podrobne cez ktorú chodbu sa dostane do medových labiek. ,,Opatruj ju Potter." povedala som mu a prepálila ho pohľadom.
Sama som sa rozhodovala či do Rokvillu zavítam, nemala som podpísaný formulár rovnako ako Harry. A teraz, keď je mapa preč si nemôžem kontrolovať cestu. ,,Ja nemôžem ísť." povedala som Fredovi. ,,Prečo?" zatváril sa nechápavo a chytil ma jemne za ruku ,,Mapa je preč a otec mi nepodpísal súhlas. Už minule som nešla."
Bez jediného slova som sa vybrala preč od Freda a Georga. Po ceste som si upravovala svoju čiernu mikinu ktorú som mala na sebe spolu so slizolinským svetrom ktorý sa skrýval pod ňou. Zaklopala som na dvere otcovho kabinetu a potichu sledovala vločky za oknami.
,,Cassiopeia?" otvoril mi dvere a prísne na mňa zazrel. ,,Ahoj tati." bolo mi proti srsti povedať mu otec. Nevedela som či mi klame a koľko mi nehovoril pravdu. Nevedela som či vôbec môj otec je. ,,Ideš dnu?" spýtal sa a odstúpil od dverí. Prikývla som a vošla dnu. Všade naokolo boli rozhádzané noviny a papiere. Dokonca staré fotografie a výstrižky z článkov. ,,Deje sa niečo?"
Tváril sa akoby dlhšiu dobu nespal. Pozrel na mňa ,,Potrebuješ niečo?"
,,Nešla som do Rokvillu ako si si všimol." odpovedala som. Zatváril sa trochu previnilo a sadol si. Na sebe mal zase svoj obnosený sveter z dôb keď som ešte nebola na svete. ,,Tak čo, zistila si pravdu?" spýtal sa ma posmešne a sadol si do kresla ktoré mal za stolom s učebnicami.
,,Budeš sa mi vysmievať?"
,,Tak ako to ty robíš mne celý školský rok?" zamračil sa na mňa a podoprel si hlavu o stôl ,,Celý rok mám pocit ako keby som ťa nepoznal." nadýchol sa ,,Bavíš sa so slizolinčanom, pofľakuješ sa, nepýtaš si zvolenie. Prečo to robíš? Kde si bola tie tri dni?"
,,Diskriminuješ slizolinčanov?" nadvihla so obočie. ,,Možno keby si mi neklamal zistil by si kde som bola." povzdychla som si a moje vlasy nabrali čierneho odtieňu ,,Možno keby si sa o mňa zaujímal, vedel by si čo robím."
