,, Pravda. To je nádherná a hrozivá vec, preto by sa mala brať s rezervou."
***
„ Niektorí čarodejníci ako napríklad Malfoyova rodina si myslia, že sú lepší ako všetci ostatní, pretože ich ľudia nazývajú čistou krvou. "
***
,,Ako sa dá polovicu živo...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
•••• Strana dobra ••••
Violetta: Pomáhanie fénixovému rádu ma postupne zabíjalo. Snažila som sa mu venovať všetok voľný čas ktorého som mala nekonečno. Nikde som nepracovala, nikoho som nemala. Ubíjalo ma hlavne to, že som videla Remusa šťastného. Hlavne to ako sa pozeral na Nymhadoru, bola mladá, krásna a v prvom rade nevstala z mŕtvych.
Bolelo to, vždy som bola ja tá ktorá zlomí srdce. Teraz to bol Remus. Najhoršie na tom bolo to že som mu už dávno odpustila, len som ho nenávidela v kútiku srdca. Nikdy by ma nenapadlo že budem mať takýto život. Plný smútku.
,,Violetta vnímaš ma?" spýtal sa ma Sirius Black. Práve s týmto mužom som trávila svoje voľné chvíle. Práve teraz sme spolu písali asi list číslo sto. Všetky sme ich posielali našej dcére na Rokfort. Neodpísala ani na jeden. Nebrala nás za rodičov, bolelo ma že mi hovorila Violetta. Sirius si to nikdy neprizná, ale aj jeho vždy ranilo keď oslovila Remusa otcom.
,,Len som sa zamyslela." vždy som vedela že Sirius je môj najlepší priateľ, otec môjho dieťaťa. Milovala som ho najviac na svete. Bola som rada že je aj teraz moja opora, keď môj manžel už nemá záujem byť somnou. ,,Pripísal som jej tam že by sme boli radi aby nám odpísala."
,,To vymaž, všimla som si že zdedila povahu po tvojej otrasnej matke. Bude to brať ako útok na jej osobu." Sirius nad mojimi slovami prekrútil očami ale mávol prútikom a posledné slová sa z pergamenu vymazali. ,,Ja som si skôr myslel že je ako tvoj neznesiteľný brat."
Spolu sme sa na tom zasmiali. ,,Dnes ma kto prvú hliadku?"
,,Tonksová a Remus." prevrátila som oči, Sirius si musel všimnúť moju nenávisť v očiach. ,,Štvorlístok, rozmýšľal som a myslím že by si to mala hodiť za hlavu." povedal mi opatrne. Radšej sa postavil a presadol si na svoju posteľ. ,,To myslíš ako?" vyskočila som zo stoličky na ktorej som sedela.
,,Remusa a Nymhadoru. Aj mne to príde stále divné. Je to moja neter. Je stará skoro ako naša Cassiopeia. Ale Remus je konečne šťastný. Vieš ako sa musel trápiť? James zomrel, myslel si že za to môžem ja a že Peter je mŕtvi. A v prvom rade si bola ty preč. Hlboko pod zemou, zabitá Voldemortom. Vychovával nám dcéru ktorá vyzerá ako my. V chudobe a bez zamestnania lebo je vlkolak." hovoril potichu ale postupne zvyšoval svoj hlas.
,,Takže chudák Remus? Dobre, to že nám Cassiopeia prijala nejakú čiernu mágiu od toho chlapca zo slizolinu nieje jeho chyba?"
Vedela som že to nieje jeho chyba, ale hnevala som sa. Nenávidela som celý svet. A potrebovala si vybiť zlosť.
,,Ty sama dobre vieš že to čo rodič zakáže, spravíš. Je to pre Merlina naše dieťa."
,,Nieje, sám si to povedal je Remusove. Jeho oslovuje otec." už som kričala, bolo mi tak do plaču. ,,Ja som bola mŕtva a ty v Azkabane. Takže my sme rodičia roka určite neboli." neviem prečo sme sa hádali, mali sme predsa len seba navzájom.
