,, Pravda. To je nádherná a hrozivá vec, preto by sa mala brať s rezervou."
***
„ Niektorí čarodejníci ako napríklad Malfoyova rodina si myslia, že sú lepší ako všetci ostatní, pretože ich ľudia nazývajú čistou krvou. "
***
,,Ako sa dá polovicu živo...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
•••• Väzeň z Azkabanu I.časť ••••
Nemohla som spávať, nielen že ma trápilo skúškové obdobie ale aj nočné mory. Odkedy som sa dotkla tej kryštálovej gule, stále som mala pred očami temnotu a hnedovlasú ženu. Prihovárala sa mi každú noc.
Vždy keď som zavrela oči videla som ten istý sen. Znovu a znovu. Myslela som že sa zbláznim. Preto som sa postavila a rýchlo si obliekla Cardanov sveter a čierne úzke nohavice. Vlasy som nijako neriešila len som potrebovala ísť na vzduch.
Na pozemkoch školy bola tma. Pozorovala som potichu hviezdy, mala som šťastie že som nestretla Filcha a ani nikoho z profesorov. Nechcela som aby chrabromiľ kvôli mne stratil body. Hviezdy ma vždy ukľudnili. Vždy som pozorovala súhvezdia a spievala si melódiu piesne ktorú mi niekedy spieval otec. Teda aspoň myslím že mi ju spieval ako malej.
Už som sa chystala ísť späť do hradu keď som započula krik. Poobzerala som sa, muselo to ísť od zúrivej vŕby, nebola som od nej ďaleko. ,,Ron!" kričal niekto.
Zľakla som sa. Okamžite som sa postavila z orosenej trávy a utekala k zúrivej vŕbe. ,,Lumos." dobehla som práve vtedy keď Hermiona spolu s Potterom vliezli do Zúrivej vŕby. Ani vo sne by ma nenapadlo že to je možné, možno som bola stále v mojej nočnej more a čoskoro sa tu objaví tá žena aby ma strašila.
Tetovanie na ruke ma zasvrbelo, no aj tak som rýchlo vliezla do pod vŕbu kým sa nehýbala . Ulička vyzerala ako chodba jednookej čarodejnice. Potichu som si svietila s prútikom pod nohy a ledva som dýchala. Počula som šepot Hermiony, chodba sa všemožne krútila a ja som utekala. Videla som túto chodbu na mape ale s Fredom a Georgom sme sa sem nikdy nedostali.
Narazila som na dvere. Jediné čo som počula bolo: ,,Bol som presvedčený že prídeš priateľovi na pomoc." neváhala som a rozrazila som s namiereným prútikom dvere. Na zemi ležal Ron a jeho noha bola v uhle v ktorom by určite byť nemala. Vedľa stála Hermiona ktorá si držala zakrvavené rameno spolu s Harrym sa tvárili až moc vystrašene.
,,Tvoj otec by spravil pre mňa to isté. To bolo odvážne, že si nebežal hneď po učiteľa. Som ti vďačný... bude to o to ľahšie." muž mi bol otočený chrbtom, rozprával, nepočul ako som vyrazila dvere.
Mal dlhé vlasy po lakte a bledú pokožku. Možno niekedy býval pekný, no teraz bol kosť a koža. Bola som si istá že to je Sirius Black. Zadržala som výkrik a namierila prútik, no on sa otočil. V očiach sa mu nebezpečne zalesklo keď ma uvidel, nestihla som ani zdvihnúť prútik a už ma odzbrojil. ,,Violetta." zašepkal. Meno z jeho úst znelo inak ako od hocikoho iného.
Mala som radšej zavolať profesora.
Harry Potter sa vrhol dopredu že schmatne Blacka za paže kým hladí na mňa. ,,Harry, nie!" skríkla Hermiona ,,Ak chcete zabiť Harryho, budete musieť zabiť aj nás." zakričal Ron.
