•••
Prudký pád
•••Premiestnenie Harryho Pottera do bezpečia nebude také ľahké ako si všetci mysleli. Hlavne keď Harry nie je ešte plnoletý a zanecháva po sebe stopu. Smrťožrúti na stretnutiach básnili len o tom. Plánovali to popredu a hlavné informácie im podával Snape, teda do vtedy kým sa neprezradil. Teraz mohli len odhadovať.
Ja som nervózne čakala pred Harryho domom kde ešte pred nedávnom býval s tetou a ujom. Čakala som na Violettu, ktorá sa na moje prekvapenie konečne ukázala. Ako vždy vyzerala famózne. Vtiahla ma do objatia hneď ako sa ku mne dostala. Potichu mi pošepkala do ucha: ,,Čo si myslí druhá strana?"
Povzdychla som si ,,Máme pár minút náskok musíme si švihnúť. Cardan mi dá vedieť." ona sa len usmiala a pohladila ma po vlasoch. ,,Môžeme ísť." Oproti nej som bola len malé dievčatko.
V dome už bolo niekoľko ľudí, vrátane môjho otca ktorého som s láskou vtiahla do náručia. ,,Ahoj Cassi." venoval mi pusu do vlasov a pozrel na Violettu. Asi bol prekvapený čo práve my dve robíme spolu.
,,Ahoj Námesačník." prehovorila ako prvá a mávla aj na Nymphadoru ktorá stála vedľa môjho otca. Ten sa spamätal z tranzu a vyslovil: ,,Štvorlístok." znelo to ako prísľub mieru medzi nimi a ja som sa modlila k Merlinovi aby táto noc dopadla dobre.
,,Keď už sme pri tom." otočila sa Dora k ostatným ktorý stáli v strede obývačky. Ja som sa nesmelo usmiala na dvojičky. ,,Chceli by sme Vám niečo oznámiť."
No, kto iný by ich prerušil ako divoký Moody ktorý vtrhol do miestnosti a skoro zrazil Doru k zemi. ,,Musíme si pohnúť." zavelil a každému podal fľašku všehodžúsu. ,,Pite a prezliekajte sa, hlavne aby Harryho nerozoznali."
Odstúpila som lebo ja som bola doprovod, nie dvojník Harryho. ,,Bill, nepozeraj sa na mňa som odporná." ozvala sa ako prvá Fleur, áno tá ktorá súťažila o pohár troch kúzelníkov. Prevrátila so nad ňou oči a oprela sa o dvere vedľa Moodyho. Ten si ma prezrel a zažmúril na mňa jedno oko, to zdravé.
Mala som na sebe čierne nohavice a tričko s dlhým rukávom aby som zakryla znamenie zla. Keď už sme pri tom zabolelo ma. Mykla som sa trochu lebo som vedela že nás zvoláva. Zvoláva nás na akciu Potter. ,,Mali by sme dať veci do pohybu. Kto chce byť somnou?" všetci sa na mňa pochybovačne pozreli až sa prihlásil Fred. ,,Zažili sme spolu aj horšie veci nie? Tremplayová?"
Ja som sa v tej chvíli musela usmievať ako šialená.
Sedela som na metle ktorú som v piatom ročníku dostala od Siriusa Blacka. Fred sedel zamnou a silno sa ma držal. Prelietavali sme nad riekou keď na nás niekto zaútočil. Bola to neškodná kliatba pred ktorou ma ochránila dohoda medzi Cardanom. Preto som vedela kto to je, spoznala som ho aj cez masku.
Bol to môj manžel.
V tom začali lietať kliatby, už nás našli. Preletela som pod most keď nastal chaos. Niektorých smrťožrútov som spoznávala a niektorých nie. Pálili po nás smrtiace kliatby a mňa už ovládal strach. Pravdepodobne aj Freda lebo vytiahol prútik a rovnako ako ja začal kliatby odrážať.
V tom som zacítila bolesť horšiu ako keď nás Voldemort zvoláva. Bol tu prítomný a letel si pre Harryho. Ledva som sa udržala na metle a Fred si to všimol ,,Je ti dobre?"
,,Asi ma zasiahla kliatba." a ani som to nedopovedala a naozaj nás zasiahla. Už mi nebolo zle len zo znamenia ale z príšernej bolesti hlavy čo nastala. Padali sme spolu s Fredom do vody preto som sa rozhodla pre jediné. Premiestniť sa.
Nerobila som to často, hlavne nie pred blízkymi. Lebo vždy ma zahalila čierna hmla ako pravého smrťorúta.
Ja a aj Fred sme sa zrútili pred brloh a ja som rovno vyvrátila svoj obsah žalúdka vedľa mňa. Fred sa ku mne zohol aby ma zobral do náručia a odniesol dnu.
Prebudila som sa na pohovke v obývacej miestnosti. Všetci sedeli okolo mňa a všimla som si že aj Georga. Mal oviazanú celú hlavu a ja trup. Našťastie cez tričko. Určite za tým bola Violetta. ,,Ćo sa stalo?" zachraptela som a všetkých pozornosť sa obrátila na mňa ,,Mundungus Fletcher nás zradil zlato." ozval sa otec ako prvý ,,Premiestnil sa keď na nás zaútočili. V dôsledku toho zomrel Moody a George prišiel o ucho."
V prekvapení som zdvihla obe obočia a zabolelo to. ,,Čo, čo sa stalo mne?" pomaly som sa posadila a oprela som sa. Bolelo ma sa aj nadýchnuť. ,,Zasiahla Vás kliatba cruciatus." povedala mi Violetta. ,,Prudko ste padali a narazila si si rebrá. Našťastie Fred je v poriadku skôr ho vzalo Georgove ucho."
Postavila som sa aj cez bolesť. ,,Musím ísť napísať list Cardanovi."
,,Sadni si, kontaktovala som ho je na ceste." usmiala sa na mňa Violetta ,,Mala by si odpočívať. Sadni si naspäť."
Cardan prišiel o chvíľu. Doslovne rozrazil dvere a aj za zlých pohľadov ostatných ku mne pribehol a kľakol si mi k nohám aby na mňa videl. Vlasy mal strapaté a pod okom modrinu. Na sebe mal čierny rolák a nohavice. ,,Bál som sa." šepol a ignoroval ostatných. Chytil moju ruku a schoval si ju medzi dlane.
,,Skoro som zabil toho kto ťa zasiahol." ozvalo sa mi v hlave a ja som sa usmiala.
,,Myslím že je na čase ísť domov."
Violetta:
Svadba Billa a Fleur mi pripomenula moju vlastnú. Všetci sa smiali a tancovali aj v najhorších časoch. Opierala som sa o stĺp stanu a všetkých som pozorovala.
,,Nebavíš sa?" zastavil sa pri mne Remus. Dnes vyzeral dobre aj keď roky trápenia v tvári nevedel skryť. ,,Je podobne zdobená ako naša." odpovedala som mu a on sa usmial. Vedel že myslím našu svadbu. ,,Pripomínajú mi nás, aj my sme bývalí taký beztarostný."
,,Nevidíš nás v Cardanovi a Cass?" spýtal sa ma a kývol na našu dcéru. Tá sa mračila zatiaľ čo jej manžel udržiaval kamenný výraz. Stáli vedľa seba a Cassi ho silno držala za pažu. Nebavili sa ani nič. ,,Oni sú iný Remus, ich život je iný ako náš."
,,Jasne, lebo sa topia peniazoch a v slizolinskom duchu." myslel to ako vtip ale nezasmiala som sa. Remus nemohol pochopiť ako som myslela že sú iný. On nevedel o našej Cassi to čo ja.
Remus si povzdychol a pozrel na mňa ,,Budem mať s Nymphadorou dieťa." oznámil mi a bolo na ňom vidieť že je mu to nepríjemné. Aj mne bolo, lebo stále to bol môj manžel, moja prvá láska. Ale bola som zaňho šťastná on si to zaslúžil. Vždy som s ním chcela syna naše vlastné dieťa.
,,Som za teba šťastná Námesačník." zašepkala som a úprimne sa usmiala. Chytila som ho za ruky a potiahla na parket ,,Vieš som rád že žiješ." povedal mi pri tanci a ja som sa zasmiala ,,Myslím to vážne, nezdá sa to ale zostali sme len my."
Mal pravdu. Z našej pomyselnej rodiny sme len my. Lily a James, Marlenne a Dorcas, Sirius a zradca Peter. ,,Vždy som ťa milovala a vždy budem. Sme rodina."
On sa usmial ,,Možno sme boli správne osoby nesprávny čas a teraz už je len neskoro." povedal mi so smútkom. Spomenula som si na Siriusa, spriaznenú dušu. Uvedomila som si že som ich mala viac. Remus, Sirius a James. Jediný muži v mojom živote ktorých som kedy milovala. Privrela som silno oči, moji drahý Sirius a James.
Znovu to tak dlho trvalo ale tentoraz som bola odcestovaná. Sľubujem že ďalšia časť bude čoskoro ❤️
YOU ARE READING
Jedna z mála ||
Fanfiction,, Pravda. To je nádherná a hrozivá vec, preto by sa mala brať s rezervou." *** „ Niektorí čarodejníci ako napríklad Malfoyova rodina si myslia, že sú lepší ako všetci ostatní, pretože ich ľudia nazývajú čistou krvou. " *** ,,Ako sa dá polovicu živo...