•41•

96 7 0
                                    

•••Všetko má svoje následky•••

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

•••
Všetko má svoje následky
•••

Sledovala som Violettu ako sa hrá s Ginny rachotiacu sedmu. Čakala som kedy dohrajú kolo aby som sa k nim pridala. Jedla som pri tom melasové koláčiky a nemohla sa ich nabažiť. O chvíľku si prisadla ku mne Nymphadora že by si zahrala tiež. Konečne dohrali a mohli sme sa k nim pridať. Nymphadora sa snažila podvádzať ale Violetta ju hneď prekukla. ,,Si naozaj nemožná." smiala sa jej.

Bola som  na rade, no znamenie na mojej ruke sa rozpálilo. Zvolával ich. Privrela som bolestne oči a musela som sa chytiť stolíka na ktorom boli karty, inak by som padla zo stoličky. ,,Cass, si v poriadku?" chytila ma za rameno Violetta a starostlivo na mňa pozrela. Zaťala som zuby.

Bola som rada že sa ma nechytila za ruku kde som mala znamenie. Mala som dlhý čierny rukáv, no to neznamenalo že ho nemusela cítiť ako pulzuje. ,,Zostalo mi zle." šepkala som a stále sa držala stolíka. Ginny si odfrkla ,,Bola si práve na ťahu." no mne to bolo jedno. Pomaly som sa postavila spolu s Violettou ktorá ma pridržiavala.

Urobila som krok a v hlave započula Cardana ,,Musíme ísť Cassiopeia."

,,Nemám ako." zamrmlala som si v hlave aby ma počul  cez našu dohodu.

,,Počkám ťa, kde si?"

,,Grimmauldovo námestie 12."

,,Už ma nemusíš držať, som v poriadku." povedala som Violette, no stále som cítila bolesť predlaktia. Nevyzerala že ma chce pustiť, proste som vytrhla ruku z jej zovretia a a otočila sa ku schodom aby som sa rýchlo prezliekla. ,,Pôjdem, pôjdem sa prejsť na čerstvý vzduch." povedala som Violette ,,Pôjdem s tebou." vyhŕkla a už by aj utekala sa obúvať keby ju nezastavím. ,,Idem s chlapcom."

Violetta vzdychla a potom sa jej v očiach objavili pochybnosti. ,,Neviem, neviem či to môžem povedať ale ak by si chcela pozvi ho dnu na čaj." usmiala sa na mňa znovu s láskou a ja som len prikývla. Pre Merlina, určite sem nezavolám Cardana.

V izbe som sa rýchlo prezliekla do dlhého čierneho kabátu a čiernej sukne s pančuchami. Vlasy som si po ceste dolu schodmi sťahovala do vysokého vrkoča. Vyšla som zo začarovaného domu a tam čakal Cardan. Podozrivo pozeral na stenu domu ktorá sa zjavila. ,,Ahoj." zašepkala som s úsmevom.

Pobozkal ma na čelo a ja som ho chytila za ruku. Jeho výraz skamenel a ja som si všimla ako dnes pekne vyzerá. Mal len čierne nohavice a košeľu s kabátom, no vyzeral perfektne. V tom sme sa premiestnili pred brány manoru. Ako vždy nám otvoril Červochvost so slizkým úsmevom. Vždy som ho mala nutkanie kopnúť minimálne do hlavy.

V hlavnej sieni už každý dôležitejší člen sedel na svojom mieste. Spolu s Cardanom sme sa usadili oproti Luciusovi Malfoyovi ktorý ma strápene pozoroval. Už chýbala len Bellatrix a Voldemort. Bála som sa ale naozaj som sa snažila to nedať na sebe spoznať.

Jedna z mála ||Where stories live. Discover now