Jedna z mála ||

•15•

°°°°
Jazvy na chrbte
°°°°

Ráno som sa zobudila v posteli. Bola som prikritá pod dekou. Všetko ma bolelo. Nechcela som myslieť čo sa dialo v noci. Bolo to to najhoršie čo sa mohlo stať. Vždy som snívala o tom že sa s niekym po prvý krát vyspím z lásky. Že to bude romantické a krásne. Nie že to bude vášnivé a plné nenávisti. Snívala som že to bude Charlie Weasley.

Odmotala som sa z deky, snažila som sa nepozrieť na nahého Cardana ktorý ležal na druhej strane postele. Načiahla som sa pre kabelku, mala som tam dvoje šaty, na dnes a zajtra.

Vybrala som tie modré. Obsahovali aj korzet a mali okrúhli výstrih nie až tak veľký. Odišla som s nimi do kúpeľne ktorá patrila k izbe. Dala som si rýchlu vaňu. Táto kúpeľňa bola tmavá ale magická. Umyla som si zuby a učesala vlasy. Zopla som si ich so sponou vzadu na hlave. Obliekla som si šaty. Korzet som si pritiahla ako sa najviac dal a vyšla som z kúpeľne. Cardan si práve chystal oblečenie, stále nahý. ,,Bolo na čase." povedal mi a vošiel do kúpeľne kde som do teraz bola.

Celé ráno sme spolu nehovorili, ani jeden sme sa nevyjadrili k tomu čo sa dialo v noci. Keď sme zošli dole na raňajky, v jedálni boli len Cardanovi rodičia. Jeho matka sedela za vrchom stola, mala pred sebou zlatý tanier tak ako každý z nás. Cardanov pravdepodobne nevlastný otec sedel po jej pravici. Cardan si sadol za druhý vrch stola. Sedel oproti jeho matke tak ja som si sadla na lavú stranu po jeho ruke.

Cardanova mama zatlieskala a domáci škriatkovia začali nosiť jedlo. Každému na zlatý tanier položili tri vajíčka, chlieb, uvarenú dyňu, a nejakú fialovú kašu. Na pitie bola káva a čierna čaj. Cardanova mama pila niečo červené čo vyzeralo ako krv ale modlila som sa k Merlinovi aby to bolo víno.

,,Tak." začal Cardanov nevlastný otec ,,Ako je na škole synu?" povedal to posmešne, videla som ako Cardan zaťal zuby ,,Až priveľmi dobre." odpovedal mu Cardan a zabodol lyžičku do vajíčka.

,,Starý Dumbledore je stále riaditeľ?" spýtal sa ,,Je to pomätený blázon." hovoril si skôr sám pre seba ,,To som mohol aj ja robiť riaditeľa." ozaj som sa nechcela smiať preto som si dala do múst trochu z tej kaše. Na moje počudovanie som nič lepšie nemala.

,,Cassiopeia." otočil sa na mňa. ,,Dnes si až priveľmi krásna pre moje oči." vypleštila som oči, skoro mi zabehlo. ,,Cardan mohol by si mi ju požičať." sledovala som ako sa Cardan napil kávy, ako silno držal zlatý pohár. Ja som sa vystrašene nadýchla. Pozrela som na Cardanovu mamu ktorá si udržiavala neutrálny výraz ,,Dnes bude obed o dvanástej môžete odísť." povedala to takým hlasom že sme nemali na výber a to som toho teda toho veľa nezjedla.

Keď sme sa vrátili do izby, Cardan ma stiahol na posteľ na seba. Vykríkla som a pozrela mu do očí. ,,čo pre Merlina robíš?" zatvárila som sa nechápavo a postavila sa z neho. ,,Chcel si aby som ti pomohla, tak mi povedz s čím okrem tej strašidelnej temnoty."

Povzdychol si, ako sedel na posteli vyzeral nevinno. Zdvihol hlavu a pozrel na mňa ako stojím oproti nemu. ,,Moja matka." začal pomaly ,,Ten muž čo snami býva je jej tretí manžel." skrčila som obočie nevedela by som si predstaviť keby môj otec si našiel toľko manželiek.

,,Odkedy si pamätám bývali sme v Amerike. Chodil som tam do muklovskej školy, aj keď som bol divné dieťa bez kamarátov. Matka si tam našla manžela, bol mi ako otec. Býval s nami od mojich štyroch rokov. No, keď som mal osem, matka sa s ním veľa pohádala. On pracoval na ministerstve kúziel v Amerike a niečo sa prevalilo. Pozeral na mňa inak aj na moju matku a opustil nás."

Bolo mi ho ľúto, po celý čas rozprávania si hľadel na ruky. ,,Matka bola bez práce, bola moc hrdá aby pracovala. Nebola na to zvyknutá. Stali sa z nás chudobný ľudia. Ale po pol roku si mama domov doviedla muža. Bol vysoký a z počiatku milý." jeho tvár ako keby ztemnela ,,Povedal mi že teraz je matka iba jeho."

Prisadla som si k nemu na posteľ a chytila ho za chrbát ,,Bol to nejaký slávny auror v tej dobe pochytal veľa smrťožrútov ktorý sa snažili utiecť do Ameriky. Ale bol starý, pamätal si aj doby Grindelwalda. Prestali sme byť chudobný."

..Mal som jedenásť a mal som nastúpiť na Ilvermorny, no matka nás v jeden večer pobalila. Pamätám si ako nás naháňali, kričal že viem kto si a potom sme sa presťahovali sem do matkiného rodného domu tu, v Anglicku." povzdychol si, chytila som ho za ruku no on sa postavil.

,,Našla si jeho, Octagus Fawley, čistokrvný vdovec. Nasťahovali sme sa sem hneď ako sa vzali. Ja som nastúpil na Rokfort v dvanástich rokoch. On ako jediný aj keď uvidel temnotu vo mne, neodišiel, nenahlásil to. Povedal si že to zo mňa vymláti. Vyženie ju." privrel oči až príliš silno ,,Mávam nočné mory o temnote." priznal sa a začal prechádzať z jednej strany izby na druhú. ,,A tak isto aj o tom ako ma bije, núti ma robiť veci ktoré nechcem a ako používa ohnivý bič."

Všimla som si jaziev na jeho chrbte. V noci. Ale nikdy by ma nenapadlo že to bude toto ,,Znásilnil matku pred mojimi očami a ona s ním aj tak stále je."

,,Tá temnota?" spýtala som sa ,,Odkiaľ pochádza to čo si mi ukázal?" pokrútil hlavou ,,To mi musíš pomôcť zistiť, skôr ako ma celého pohltí."

Po obede, kedy Cardanova matka nemohla zo mňa spustiť oči, sme sa pustili do hľadania odpovedí. Nikde sme nemohli nič nájsť. Prešli sme celú ich rodinnú knižnicu, každý záznam a dokument. ,,Aké máš schopnosti?" spýtala som sa ho keď sme večer sedeli v knižnici. ,,No, okrem toho že som úžasný milenec.."

,,Normálne, aké máš schopnosti čo sa ti spájajú s temnotou." spýtala som sa presnejšie. Pozrel na mňa a povzdychol si. Odložil knihu a prešiel ku mne, natlačil ma na stôl. Zhlboka som sa nadýchla. ,,Ak sa sústredím, viem čarovať bez prútika." zašepkal ,,Dokážem počuť myšlienky ostatných, ale pri tebe sa musím extra sústrediť aby som ich vedel." vedela som to ,,čítaš mi myšlienky?" zamračila som sa aj keď mi bolo jasné že áno. ,,Občas sa snažím, ale musíš mať ozaj dobrú obranu lebo sa ti tam neviem dostať." povedal mi. ,,Som dobrý v obrane a útoku, to je asi také všetko." mykol ramenami ,,Ale za tú temnotu to nestojí."

,,Ty chceš zistiť odkiaľ pochádza?" spýtala som sa ,,Pýtal si sa Matky?"

,,Nikdy by mi neodpovedala, nehovorí o tom. Ak si si všimla nehovorí skoro vôbec." povzdychla som si a pozrela mu do tváre, zdvihla som dlaň a chytila sa jeho tváre. ,,Nerob to." povedal mi.ä

,,Prečo?"

,,Lebo neodolám nepobozkať ťa, a nezobrať si ťa rovno tu, na stole plnom kníh."

Jeho oči boli ako oheň.

,,Prečo to neurobíš?"

Vysadil ma na stôl a dravo pobozkal.

Ahojte, ak by som nestihla cez vikend napisať kapitolu tak cez týždeň nebude lebo idem na lyžkarsky❤️