,, Pravda. To je nádherná a hrozivá vec, preto by sa mala brať s rezervou."
***
„ Niektorí čarodejníci ako napríklad Malfoyova rodina si myslia, že sú lepší ako všetci ostatní, pretože ich ľudia nazývajú čistou krvou. "
***
,,Ako sa dá polovicu živo...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
•••• Návrat k životu •••• ,,Avada Kedavra!"
Keď ma zasiahlo zelené svetlo z prútika temného pána, prepadla som sa. Mala som zavreté oči a plakala.
Bola som pod hladinou vody a topila sa. Dúfala som že ma to vykúpi, že prídem do neba k Merlinovi.
Topila som sa znovu a znovu, každým nádychom som kričala meno mojej dcéry. Bola jediná ktorú som mala v hlave. Len jej veľké modré oči a malé ručičky. Strácala som nádej.
Neviem či to boli roky, alebo mesiace či dni. Možno sekundy ale utopila som sa.
Podarilo sa mu zabiť ma. Voldemortovi. Temnému pánovi.
Prežila som vlastné peklo. Až kým som sa neprebudila na Rokforte. Nevedela som aký bol rok, len cez mňa prebehovali deti ako keby som bola duch. No, neviditeľný duch. Prechádzala som celý Rokfort, myslela som si že je to moje nebo. Prežila som tu predsa najkrajšie roky môjho života.
Jeden večer ma napadlo odísť. Pozrieť, nahliadnuť do životov mojich priateľov. Nešlo to, bola som tam držaná. Postupom času som začala Rokfort nenávidieť.
Niekedy som sedávala v pracovni Severusa Snapa, nikdy by som nepovedala že sa stane profesorom. Pozorovala som ako mieša rôzne elixíry alebo číta knihy. Vyzeral stále mlado, ja som mohla len hádať aký je rok. Ale pravdepodobne Voldemort padol.
Niekedy som bola na hodinách čarovania a napodobňovala profesora, dokonca som chodila za profesorkou McGonagallovou. Vždy si dávala čaj o piatej. Sadla do voľného kresla a pozorovala ju.
Myslela som na moju Cassiopeiu. Na môjho Remusa.
Začínal nový školský rok, prišli nový prváci. Sedela som vo veľkej sieni, vedľa Dumbledora. Mala som pocit že on jediný vníma moju prítomnosť. Ako keby ma cítil.
Do veľkej siene vošli nový prváci a ja som ju zbadala. Išla medzi prvými a smiala spolu s nejakými dvojičkami. Nevidela som ju desať rokov a aj tak som ju spoznala bola to ona Cassiopeia. Moja dcéra.
Od toho dňa som s ňou bola všade na Rokforte. Pripomínala mi vo veľa veciach Siriusa. Bola ako jeho kópia, no zároveň bolo vidieť aj mňa alebo moju rodinu.
Sprevádzala som ju všade, dávala na ňu pozor a smiala sa jej vtipom. Cítila som ako keby som s ňou bola celý život. Vždy som celé prázdniny čakala a tešila sa na ňu.
Pozorovala som ako sa hrá s bábikou a ako kŕmi tu uškriékanú vranu. Určite jej ju kúpil Sirius, ešte sa volá aj po Jamesovi. Bolo mi ľúto že som nebola s nimi.
Začínal Cassiopein tretí ročník a ja som ju čakala na nádraží. Určite tu bude aj Harry. Môj malý krstný syn.
Spoznala som ho v sekunde. Vyzeral ako James. Mal jeho úsmev. Usmiala som sa a celú dobu išla za ním. Bola pravda že bol trochu vychudnutý, pri tom James bol kus chlapa.
