Flapping of the wings

Born from ashes

V hlave mi pískalo a nedokázala som sa nadýchnuť, v očiach som mala prach, ktorý sa cpal aj do vnútra môjho hrdla, oslepoval ma a zároveň ma dusil.

Drak spálil všetko v bunkri na popol, jeho oheň sa šíril predchodbou, do ciel až do zadnej miestnosti s mŕtvolami, všetko bolo zničené, kov roztavený, telá spálené... len ja som bola celá.

Donútila som svoje pľúca, aby do seba dostali vzduch, zatiaľ čo moje telo sa slabo pomrvilo a prevalilo na bok, oblepujúc moje telo v prachu. Keď sa mi podarilo otvoriť oči bez toho, že by sa mi viečka zatvárali kvôli špine, poobhliadla som sa po miestnosti a spravila další veľký nádych.

Nikde nebolo ani duše, Draci zmizli, ich telá premenené v... prach.
Nie je to prach, uvedomila som si, je to popol.
Zdesene som sa pozrela na svoje telo, oblepené spopolnenými telami troch Drakov a rýchlo som sa snažila oprášiť, no bolo neskoro. Ich popol bol na mojich nohách, rukách, na mojom bruchu i prsiach, bol zamotaný v mojich vlasoch.

Rozkašľala som sa a zrazu ma niečo popálilo na lýtku, syčiac a škvariac moju kožu. Vykríkla som a odplazila sa preč od roztaveného železa, ktoré malo predtým formu stola, no dračí oheň ho zničil.

Mala som pocit, akoby prešli hodiny, aj keď v skutočnosti to bolo len zopár sekúnd kým do bunkra vošiel niekto další, kašľajúc aj napriek šatke na tvári. Pokúsila som sa zaostriť svoj zrak a zistiť, kto to bol, no v očiach ma stále štípal prach a popol rozvírený po miestnosti.

"Lyss! Lysandra, počuješ ma?! Preboha...!" ozval sa známy hlas a zrazu sa predo mnou pár modrých očí a rozcuchané zlaté vlasy. Kenjy.

Rýchlo okolo mňa hodil svoj dlhý plášť a vytiahol ma na nohy, aby ma odvliekol von z bunkru. Keď som sa konečne dostala von, spadla som na kolená a rozkašľala sa, z očí mi padali slzy a snažila som sa do pľúc dostať čo najviac čerstvého vzduchu. Kenjy ma nechal vykašľať sa a kľakol si vedľa mňa, aby mi zapol plášť a nemusela som všade chodiť nahá.

Nechápala som, ako je možné, že žijem... mala by som byť mŕtva, spálená na popol, moje kosti roztavené a koža zhorená... no bola som celá, nebol na mne ani škrabanec; teda okrem popáleniny z roztečeného železa, ale dračí oheň mi nijak neublížil.

"Lyss, musíme ísť," povedal Kenjy a schmatol ma pod pazuchami, aby ma dostal na nohy.
Zrazu sa predo mnou objavila obrovská hlava draka so sýto žltými očami, ktoré si ma pozorne premerali. Z nozdier draka pri výdychu vyšiel vzduch, ktorý mi rozfúkol vlasy a oprášil z mojej tváre prach.

Bol to Xaden vo svojej dračej podobe. Bol obrovský, jeho hlava bola tak vysoká ako ja, drápy dlhé ako moje ruky a jeho čierne šupiny veľké ako moja dlaň.
Mala som pocit, akoby som do jeho dračích očí pozerala celú večnosť, akoby sme na svete boli len my dvaja, aj keď v realite to bolo možno len päť sekúnd, keďže ma Kenjy vytiahol hore na Xadenov chrbát a usadil ma tam ako na koni.

Nestihol ma ani upozorniť a Xaden mávol svojimi obrovskými blanovitými krídlami, nesúc nás vysoko nad mraky. Držala som sa veľkých ostňov na jeho krku z celej sily, aby som nespadla dolu, jeho masívne dračie telo sa hrnulo vpred s takou rýchlosťou, že všetko okolo nás sa premenilo na rozmazané fľaky.

Zavrela som oči a pevnejšie stisla jeho čierne ostne.

***

Cesta z ľudského sveta do toho nášho na chrbte draka trvala dve hodiny plné mrznúcich nôh a rúk, no do ukrytého zámku sme sa dostali ešte pred svitaním.

Xaden pristál na malej čistinke pred hradom a jeho obrovské laby sa zaryli do zeme, ničiac trávu.
Kenjy mi pomohol dostať sa dole z Xadenovho chrbta, po čom som ostala sedieť na zemi, celé moje telo sa triaslo od zimy, moje ruky boli stuhnuté v pozícii akoby stále zvierali Xadenove ostne na chrbte a nohy som si ani necítila.

Xaden sa rýchlo premenil naspäť v priebehu troch sekúnd, pričom mu jeden zo sluhov rýchlo podal huňatý kabát, aby sa mohol zakryť.
Bol naštvaný, celé jeho telo stuhnuté a jeho oči sa na mňa dívali s odporom a divokou zúrivosťou.

Čakala som, že ma schmatne za vlasy a potiahne po celom zámku až do nejakej klietky, ale jeho ruky boli prekvapivo nežné, keď ma zdvihol zo zeme a pritisol si ma čo najbližšie k hrudi.

Odniesol ma do komnát, ktoré som nespoznávala, boli tmavé, na prvý pohľad desivé, no bolo v nich príjemne teplo a opojná vôňa, ktorá voňala presne ako on.

Myslela som, že ma už konečne položí, ale zaniesol ma hlbšie do svojich komnát, až kým sme neboli vo veľkej a tmavej kúpeľni.
Postavil ma na zem a dal zo mňa dolu Kenjyho kabát. Za normálnych okolností by som protestovala a hanbila sa byť pred ním nahá, no bola som tak vyčerpaná, že som ledva dokázala nechať oči otvorené.

Znovu ma zdvihol a položil do vane, v ktorej už bola nachystaná teplá voda. Zavrela som oči zastonala, keď sa do mojej rany na nohe dostala voda, no nesťažovala som sa. Ani neviem, ako dlho som vo vani bola, no keď ma z nej Xaden opäť vytiahol, voda v nej už bola takmer studená.

Postavil ma na roztrasené nohy a obmotal okolo mňa uterák, zatiaľ čo druhým sa mi snažil vymačkať vodu z vlasov.

"Opri sa," zamrmlal a zdalo sa mi, že jeho hlas je oveľa tichší a jemnejší než obyčajne býval, no mohlo to byť aj tým, že sa mi okraje sveta začali sfarbovať do čierna.

Zavrela som si oči a cítila len, ako na mňa navliekol veľké tričko a dlhé nohavice, predtým než ma položil do mäkkej postele s matracom tak veľkým, že by sa na nej mohli vyspať aj traja Draci.

Prikryl ma paplónom, ktorý priklincoval moje telo k posteli a niečo ešte zamrmlal, no nedokázala som zaregistrovať čo, keďže moje telo stratilo aj posledné zvyšky sily a nechala som sa pohltiť láskavou temnotou.

Ahojte všetci! Ani neviete ako ma mrzí, že ste museli vyše mesiaca čakať na ďalšiu kapitolu. 🙈🙏🏻

Sami dobre viete, že koniec školského roka je chaotický a plný písomiek, no dobrá správa je, že za chvíľu sú tu prázdniny a podľa plánu by každý týždeň mala vyjsť minimálne jedna kapitola! 😎😄

Ešte raz sa ospravedlňujem za dlhé čakanie, no snáď sa Vám kapitola páčila a dúfam, že sa tešíte aj na zbytok. 😍❤️

Majte sa krásne!
Susan10273 ❤️