Flapping of the wings

Sick

Bolo mi strašné teplo, ľavá noha mi horela a mala som pocit, akoby som bola zaseknutá pod kameňom, aj keď v skutočnosti som bola len zachumlaná pod perinou.

Nadýchla som sa a vzduch sa predieral mojím suchým hrdlom ako plameň ohňa, dráždil ma a ničil ma zvnútra.
Otvorila som oči a pozrela sa okolo seba, no viečka mi stále padali, akoby ich niečo ťahalo dolu. Vedľa seba som si všimla Xadena. Spoznala som jeho tmavé vlasy a ebenovo čierne krídla, jeho opálenú pokožku a husté zamračené obočie.

Zastonala som a zavrela oči. Prišlo mi, že prešla sotva sekunda, no keď som ich opäť otvorila, sedel vedľa mňa Ryl. Bol živý a zdravý a držal ma za ruku, usmieval sa na mňa.

"Ryl," vydýchla som a znovu mrkla, no keď sa mi oči otvorili, bol tam Xaden. A potom Ryl. Striedali sa po každom mrknutí mojich očí, až kým som sa jedného dňa nezobudila bez oblečenia zmáčaného potom a moje pľúca pri každom nádychu neprotestovali.

Chvíľu som ležala so zavretými očami a počúvala zvuky okolo seba. Počula som tlmené vrčanie a syčanie, akoby bol niekto v bolesti, no snažil sa byť čo najtichšie, aby nikto nezistil, že som hore.

Otvorila som oči, no neopovážila som sa pohnúť. Zrazu som si uvedomila, že netuším, kde som. Toto nebola Xadenova izba. Táto miestnosť by sa dala nazvať temnotou, všetko bolo buď čierne alebo aspoň tmavohnedé, strop vysoký a zdobený zlatými listami z lesklých krištáľov, spod ktorých vykúkali dracie oči klenuté z iných drahých kameňov.

Posteľ, v ktorej som ležala, sa len ťažko dala nazvať veľkou. Bola enormná, čierne drevené rámy podopierali vyrezávanú pozlátenú striešku, na ktorej bol vyrezaný další drak, a ligotavé tmavozlaté závesy padali pri vysokých rámoch až na zem.

Netušila som, kde som sa nachádzala, no bolo mi jasné, že táto izba bola rozhodne len jednej jedinej osoby.

"Au! Preboha, nemôžeš byť opatrnejší?!" zasyčal mne už dobre známy hlas a nahlas zastonal od bolesti.
Pohla som hlavou smerom k zvuku a videla Xadena ležiaceho na masívnom drevenom stole, zatiaľ čo mu Kenjy ošetroval nohu a Mirya mu kvapkala niečo do očí.

Privrela som oči kvôli obrovskému vytrážovému oknu hneď za nimi, cez ktoré presvitalo silné svetlo a povzdychla som si.
Hneď, ako vzduch vyšiel z mojich úst, Xaden stuhol a prudko sa posadil. Odstrčil Kenjyho a zošuchol sa zo stola, aby sa dopotácal ku mne, aj napriek Miryiným protestom a priložil svoj chrbát ruky na moje čelo.

Celé jeho telo sa viditeľne uvoľnilo, dokonca aj jeho krídla klesli a ich konce sa dotkli podlahy.
"Vitaj medzi živými," povedal a sadol si ku mne na posteľ.

"Xaden," vydýchla som a moje oči zablúdili k jeho nohe, z ktorej vytekala krv, "tvoja noha, krvácaš."

Zašepkala som s vypleštenými očami a stisla mu ruku, o ktorej som vlastne ani nevedela, že ma drží.

"Kenjy na tom pracuje," povedal a zamračil sa naňho.
"A robím to ja, lebo Xaden nechce ísť k liečitelkám, aby ťa tu niekto náhodou nevyhodil do vzduchu," odfrkol si Kenjy a poťapkal stôl, aby si naň Xaden opäť sadol.

Kenjy bez slova pokračoval v šití evidentne veľkej a hlbokej rany na Xadenovom stehne, zatiaľ čo Mirya podišla ku mne a pomohla mi posadiť sa.

"Pozriem sa ti na nohu, dobre?" povedala a jemne odhrnula perinu, aby odokryla moje ľavé lýtko, ktoré bolo obviazané v obväze. Opatrne dala dolu zažltnutý obväz a ja som zalapala po dychu a musela schmatnúť perinu a zaťať zuby, aby som nezačala vrieskať.

Z môjho ľavého lýtka chýbal kus mäsa, a hoci som tam vôbec necítila bolesť, koža okolo rany ma pri jej dotyku bolela tak strašne, že som zrazu v celej nohe zrazu cítila pulzovanie.