Keď Kai zistí, že zmluva, ktorú uzavrel, je zrušená, rozhodne sa ísť zistiť, čo sa pokazilo.
To čo sa pokazilo, má meno. Adrianna.
Keď jej otec dal jeho spoločnosť, spravila nejaké zmeny. Zmeny, ktoré sa Kaiovi moc nepáčili.
On chce kúpiť jeden z je...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Od telefonátu s Ramonou som sa nezastavila.
V momente ako prišiel nás právnik sme začali riešiť situáciu, ktorú spôsobil Peréz a neprestali celý deň.
Viete na čo sme prišli, po všetkých tých hodinách tvrdej práce? Na absolútne nič. Neviem koho má Peréz vo vrecku na úradoch, ale sme v riti.
"Nemôžeme požiadať o nejaké...preverenie?" Nicole, ktorej skončila pracovná doba už dávno, ale ja tak ostala, pomáhajúc. "Nahlásiť to niekde vyššie?"
"Niekto si dal záležať na tom čo spravil. Nemáme nič, čo by sme mohli posunúť ďalej, čo by nám pomohlo." Ozval sa Franklin, právnik, ktorý sedel pri mojom stole, prezerajúc si už po stý krát kópie papierov od Ramony.
"Aspoň v médiách sa stále nič neukázalo." Nicole zdvihla pohľad od mobilu v jej ruke. "Nemôžem si ani predstaviť ako sa cíti Ramona." Zakývala hlavou.
"Pracuje na tom s jej právnikmi, ale ani oni nebudú o nič úspešnejší." Lakťami som sa oprela o stôl a zložila si hlavu do rúk.
Toto všetko je moja vina. Ramonina tvrdá, životná práca, sa rúca kvôli mne a mojim rozhodnutiam.
"Je neskoro, Adrianna. Mala by si sa ísť vyspať. Vy obe." Franklin sa postavil a pozrel sa na Nicole vedľa neho. "Zavolám pár známym a uvidím, čo môžeme spraviť, ale..."
"Ale pochybuješ, že sa z toho dostaneme, že?" Nadvihla som k nemu pohľad, odpoveď na moju otázku viditeľná na jeho tvári.
"Niečo vymyslíme, Adrianna." Prikývol. "Oddýchnite si. Dobrú noc." Zobral si všetky jeho veci a odišiel z mojej pracovne.
"Čo?" Spýtala som sa Nicole, keď som na nej videla, že chce niečo povedať.
"Uhm..." Odkašľala si. "Nemali sme čas sa porozprávať o...No." Pokrčila plecami. "Možno by nám mohol pomôcť K.."
"Nie." Skočila som jej do reči. "Toto je jeho vina." Čiastočne.
"Ale..."
"Nie, Nicole." Tvrdšie som povedala. "Nikdy ho už nechcem vidieť."
Vesmír sa na mne smial, vyžíval sa v mojom utrpení, pretože presne v tom momente sa otvorili dvere mojej pracovne a stál tam on.
Nevyzeral dobre.
Bol unavený a rozhodený, ale nemal na to právo. Ja som jediná, ktorá si môže dovoliť tak vyzerať. Ja som tá, ktorá nespala už cez viac ako dvadsaťštyri hodín a dostala od neho nožom priamo do chrbta. Alebo srdca, na tom nezáleží.
"Oh, Ježiš." Zamrmlala Nicole a postavila sa. "Budem pri mojom stole, ak niečo budeš potrebovať." Zmizla z miestnosti, nechávajúc mňa a muža, ktorého vraždu som plánovala v hlave.
"Môžem vám pomôcť, pán Acker?" Povedala som bez akejkoľvek emócie.
"Prosím," znel zúfalo, "nebuď taká, Adrianna. Hovor so mnou."
