<time skip>
Pozeral som sa z okna lietadla, Uni si Čítal, keď sa z rozhlasu ozvalo: "Dear passenger, our plane will be landing at Nikola Tesla Airport in Belgrade shortly. Thank you for traveling with us." Uni zavrel svoju knižku a zastrčil ju do batohu.Únia: Vystupujeme.
4. ríša: Hej, rozumel som -Belehrad-
Únia: Jasné. :) A viac nič?
4. ríša: Jak ty môžeš hovoriť toľkými jazykmi?!
Ale vážne! Ako môže hovoriť toľkými jazykmi?! Ja hovorím Nemecky, Srbsky, Rusky a trochu Anglicky. On hovorí Nemecky, Srbsky, Rusky, Anglicky, Španielsky, Grécky, Chorvácky, Slovinsky, Česky, Poľsky, Fínsky, Mandarínsky, Japonsky a Portugalsky. Akože... ja chápem že celé dni nič nerobí len sa učí a takto už dobrých 7 rokov ale aj tak... AKO?!
Nu, pristáli sme na letisku kde nás už čakala Juhoslávia. Únia hneď utekala k nemu a objala ho. Ja som si dal na čas nech sa stihnú zvítať a potom som prišiel aj ja.
Juhoslávia: Ahoj Ari, ty ma neobímeš?
Objal som ho. A on mňa tiež.
4. ríša: Nehovor-mi-Ari, starý otec.
Juhoslávia: Stále toto?
Postrapatil mi vlasy a prestal som ho obímať. Ešte snáď nikdy mi nepovedal ríša. Vždy mi hovorí Ari a mne to vždy lezie na nervy.
4. ríša: Yo :/
Únia: Predvčerom som mu tak povedal a nazval ma "chuj zmrdený"
Juhoslávia na mňa zazrela. Ďalšia vec čo je fajn vedieť, pred ním nemôžeme nadávať. Pred otcom áno, mame sa to nepáči ale prežije to, ale pred Juhosláviou nie. Išli sme si vyzdvihnúť batožinu a potom sme odišli z letiska. Starý otec má fakt super auto, také malé celkom, volá sa Zastava, už sa to ani nevyrába, vyzerá to srandovne, žerie to ako Tiger 1 bez paliva a robí to rámus.
Každopádne sme sa dostali k dedovi domov. Uvedomil som si ako dlho už som tam nebol. Nie že by to naozaj bolo dlho... vlastne bolo, naposledy sme tu boli na Vianoce ale ide o to že som skoro zabudol ako to tu vyzerá. Juhoslávia nás poslala do našich izieb, normálne by sme mali mať dve ale ja som sa nasťahoval k Únii pretože neexistuje že by sme mali spať v oddelených izbách. Naviac minule čo sme tu boli on bol u mňa :) Samozrejme dedo zas nebol nadšený -_-
Juhoslávia: Už zase? Čo máte v pláne spať v jednej izbe až do smrti?
Únia: Neviem. Ale predvčerom sme skúsili spať oddelene...
4. ríša: Hej. A ani jeden sa nevyspal.
Dedo si trestol rukou do čela, povzdychol si a odišiel.
Juhoslávia: Príďte za pol hodinu na obed.
Pozreli sme sa na seba a pokrčili plecami.
4. ríša: Čo ideme robiť pol hodinu?
Únia: Poďme zavolať našim.
4. ríša: Dobre, ty im zavolaj. Ja na to mám čas inokedy.
Otvoril som okno a vyliezol von.
Únia: ŠTVRTÁ RÍŠA HRABE TI?! Chceš sa zabiť?!
Dal som si prst na ústa a pustil sa okenice. Únia sa tvárila ako keby som sa chystal spáchať samovraždu. Z 3. poschodia domu by som si mohol ublížiť a prípadne aj sa zabiť keby som spadol zle ale ja som to dolu celkom dobre splachtil.
Únia: ... Waw o_o Kedy si sa naučil lietať?
4. ríša: To ti poviem inokedy, idem sa pozrieť po okolí.
Únia: Ríša! Snáď nechceš ísť bezo mňa!
4. ríša: Tak si švihni.
Povzdychol si, zavrel okno a za chvíľu vybehol zo dverí.
Únia: Tak poď.
4. ríša: No, aby sme to stihli, už máme len 25 minút.
Preliezli sme bránu. Bola zamknutá aj keď kľúčik bol v zámku, len nám to prišlo ľahšie.
-No- a zistili sme že sa tu od tých Vianoc fakt nič nezmenilo. Tak sme chvíľu pobudli na jednom ihrisku a išli domov.
<time skip> ďalší deň
Bol som ráno hore oveľa skôr ako Únia. Zobudil som ho, obliekli sme sa, išli sme na raňajky, všetko ako každý iný voľný deň. No ale čo po raňajkách? Toto je jediná vec čo na prázdninách nemám rád. Nikdy neviem čo robiť a furt sa všetci nudíme. Len som tak sedel a pozeral z okna, keď som si všimol že na príjazdovú cestu vošlo auto. Bolo strieborné a nevyzeralo ani také staré. Mohlo byť tak z roku 2010-2015 ale zdalo sa rozbité. Bola to strieborná škoda Felícia nalepil som sa na okno a zakričal na úniu aby prišiel sem.
Únia: Kto to jeee?
4. ríša: Neviem ale Poznávacia značka nevyzerá byť Srbská.
Únia: Dedooooo? DAKTO SEM IDEEE :D
Juhoslávia: Ja viem :D Choďte sa pozrieť. :)
Pozreli sme sa na seba a pokrčili plecami.
Únia: Choď ty.
4. ríša: No prejde ťa to auto :D
Chytil som ho za ruku a odtiahol ho ku vchodu. Auto už zastavilo pred domom a ľudia z neho začali vystupovať. Prví bol muž s Českou vlajkou no bol vyšší než Česká republika.
Únia: Je to- ?
4. ríša: Československo! Dobrý deň :D Čo tu robíte?
ČSSR: Hehe, Ahojte dvojičky! Decká vystupovať.
Únia sa schovala za mňa keď som na ČSSR zakričal a pozdravil ho. Z auta o pár sekúnd vystúpili Čechy a Morava.
Čechy: Jee, já vás tak rád vidím kucíí :)
4. ríša: No hej :/ Ahoj.
Hodil som Úniu pred seba lebo s týmto fajerom som sa nemienil srať.
Morava: No jo, zdar...
Juhoslávia: Ahoj Česi :) Rád ťa vidím.
ČSSR: *nehovorí Srbsky* o_o Eeeh... Zdravo?
Juhoslávia: Jo, jo, promiť. První věta :D
ČSSR: Dík. Fajn vědet že ti bude rozumět :D
YOU ARE READING
Príšerka
Historical Fictionpríbeh o krajine ktorá nikdy nebude existovať a kreatúre v nej ktorá straší jeho mladšiu dvojičku. Prosím povedzte mi že mi nešibe :3