Príšerka

Legendy vravia že...

Nasledoval som Pruské kráľovstvo po prázdnych chodbách hradu. Zdalo sa mi že s každým krokom vpred som sa dostával stále viac do vnútra hradu a hrad samotný prestal pôsobiť tak ako som ho z vonku videl. Už sa mi nezdal ako majestáty zámok. Zdal sa mi viac ako bludisko po tom koľkými chodbami a schodiskami sme prešli. Ako nepreniknuteľná pevnosť. ...Väzenie. Viem, nikto nepovedal že nesmiem chodiť von, aj keby som nejakým spôsobom von trafil. Ale jednoducho to tak na mňa pôsobilo. Nakoniec sme vyšli po najdlhších schodoch aké som zatiaľ videl a zastali sme pred jednými z dverí. Prusko vošiel dnu a ja som ho nasledoval. Teraz sme stáli vo veľkej izbe. Bola plne vybavená a celkom pekná, ale rovnako tmavá a ponurá ako zvyšok hradu. 

Pruské kráľovstvo: Tu budeš bývať. Môžeš si odložiť veci, ale je tu ešte pár záležitostí o ktorých musíš vedieť. 

4. ríša: Em... v poriadku, o čo ide Pruské kráľovstvo?

Pruské kráľovstvo: Existuje pár pravidiel ktoré musíš bez výnimky dodržiavať, inak skončíš zle. 

Prikývol som a on pokračoval. 

Pruské kráľovstvo: V prvom rade -najdôležitejšie, musíš ísť spať pred pol nocou alebo predtým ako idú spať ostatný. Pri najhoršom zároveň s nimi a tiež by si nemal vychádzať z izby pred tým než Slnko začne vychádzať. A dvere,

podal mi kľúč. 

Pruské kráľovstvo: Musia byť vždy cez noc zamknuté a zaistené závorou. V žiadnom prípade nesmieš ísť von ak je ti život milí. Špeciálne skoro ráno alebo po zotmení môžeš mať z hradu divný pocit. Nemyslím tým skoro ráno ako teraz, myslím tým... okolo 4. až 5. rannej hodiny, ale nie je to nič čím by si sa musel zaoberať. Cez deň je hrad bezpečný, môžeš si chodiť hocikde chceš, teda okrem izieb kde niekto býva. Nikto z rodiny, ani služobníctvo by sa ti nepoďakovalo keby si im liezol do súkromných vecí ale to asi nie je prekvapenie. 

4. ríša: Nie je...

Pruské kráľovstvo: Ako už si možno pochopil, v noci je lepšie byť ostražitý. Okrem toho že nemáš vychádzať z izby, keby si sa náhodou dostal v noci niekam mimo izbu, je mi jedno ako by sa to stalo, nehľadaj nikoho z rodiny aby ti pomohol. Ak stretneš služobníctvo môžeš požiadať o pomoc ich, môžu ťa nechať prespať u nich alebo ťa odviesť späť do izby. Ale ak nikoho nestretneš, nikoho nehľadaj. Až na pár výnimiek zrejme nikto nikde nebude a tí čo budú ti nepomôžu. 

4. ríša: Tak čo mám po tom robiť?

Pruské kráľovstvo: Odísť. Vypadnúť z hradu, čím skôr tím lepšie a počkať pred bránami do úsvitu, potom sa môžeš vrátiť. Chápeš to?

4. ríša: Áno... Môžem sa niečo spýtať?

Pruské kráľovstvo: Pýtaj sa. 

4. ríša: Čo sa tu deje? Stojí tento hrad na masovom pohrebisku alebo čo? Straší tu? Alebo... prečo tie všetky pravidlá? A prečo je tu tak divne?

Pruské kráľovstvo: To prvé si uhádol. Nie je to práve masoví hrob, ale nespalo by sa ti lepšie keby som ti povedal o čo ide. 

4. ríša: Môžete mi to prosím povedať?

Chvíľu bol ticho a venoval mi taký ten pohľad: "to myslíš vážne? Nepočul si čo som ti práve povedal?" A potom mi odpovedal. 

Pruské kráľovstvo: Ako myslíš. Pod našimi nohami sa nachádza veľmi starý cintorín, sú to státisíce mŕtvol, ľudia sa tam pochovávali po tisícročia, od osídlenia Európy Keltmi až pokým postavili tento hrad. Ale keď pôjdeš niekedy von, môžeš si všimnúť v okolí niekoľko ďalších cintorínov. Miestny sa o nich dobre starajú takže na niektorých ešte môžeš vidieť dátumy úmrtí a sú tam aj také na ktorých dátum úmrtia nikdy nebol.