Príšerka

Großesdeutsches Reich

<time skip>

Prešiel nejaký čas. Asi okolo siedmej ma Prusko zavolalo na večeru. A určite si spomínate ako som nedávno hovoril že mi ostatný členovia rodiny pripadajú nebezpečný aj keď proti mne nemuseli byť zaujatý. No tak teraz padá aj toto. Cítil som ako ma ich pohľady prebodávali po celý čas čo sme tam sedeli. Sedel som tam s malou dušičkou a skoro celý čas pozeral do taniera. Nezjedol som skoro nič, len som odtiaľ chcel čo najskôr vypadnúť! A to som ešte ani nevedel že sú tento krát moje obavy opodstatnené. 

Po večeri sa znovu všetci začali zdvíhať a odchádzať. Znovu som odchádzal medzi poslednými ale teraz akosi všetci opustili miestnosť skoro naraz. Keď som odchádzal všimol som si že 1. ríša pacla Nacistické Nemecko po ramene a niečo mu povedala ale nepočul som čo. Nacista sa na mňa potom divne pozrel, stále s tou neskrývanou nenávisťou s ktorou na mňa hľadel po celú večeru. Ale teraz o čosi pokojnejšie. Keď si všimol že sa na neho tiež pozerám slabo sa pousmial. Radšej som odišiel ako rýchlo to šlo ale ešte som si všimol že keď sa aj 3. ríša vzdialila, Svätá rímska ríša prišla k Prusku a čosi mu potichu povedala ale Prusko bolo ku mne podstatne bližšie takže som trocha rozumel. Len toľko že mal na čosi dohliadnuť alebo tak a potom už som naozaj išiel. 

Vyšiel som na chodbu s vedomím že budem teraz minimálne 10 minút hľadať cestu späť do izby ale už by som si mohol zapamätať kde to je. Tak približne som vedel kadiaľ ísť. Išiel som po chodbe keď ma zrazu niekto prudko a silno chytil za obe ramená. Striasol som sa a hneď som sa otočil. Krajina ktorá ma chytila spustila hlasný a škodoradostný smiech, ale stále ma nepúšťala. Bola to 3. ríša. 

4. ríša: Čo to má byť? 

Neodpovedal mi a len sa ďalej smial. Inštinktívne som siahol po meči ale Prusko mi ho v tú ranu proste vytrhol z ruky. 

Pruské kráľovstvo: Žiadne zbrane milý môj. Ani to neskúšaj. 

4. ríša: Asi nerozumiem, čo sa deje?

3. ríša: Mal si sa vidieť ako si sa mykol :D 

Jednou rukou ma pustil a utieral si slzy z očí. 

3. ríša: No nič. Pôjdeš teraz s nami dolu. 

4. ríša: Prečo? A... už sme dolu. To má ešte nižšie poschodie?

3. ríša: Má to ešte tri nižšie poschodia. Teoreticky 4. A teraz ideme do toho tretieho. Poď, poď. 

Pevne ma chytil za ruku a ťahal ma boh vie kam. Nechcel som sa príliš brániť aby som niečo nepokazil. Nechcel som nikoho naštvať alebo si ešte viac pokaziť meno. Ale cestou "dolu" 3. ríšu smiech celkom prešiel. Nižšie poschodia vyzerali ešte strašidelnejšie než zvyšok hradu. Steny boli vlhké a chodby úzke. Nad zemou bola väčšina hradu nejak vyzdobená, čistá. Tu sa na oboje z vysoka kašľalo. Bolo vidieť že táto časť nie je určená na obývanie ale na iné veci. Väčšina dverí vyzerala ako dvere do pivníc alebo nejakých skladov. Dávalo to zmysel, taký veľký hrad predsa potrebuje veľa ľudí na to aby sa oň starali, to znamená veľa služobníctva a tým pádom aj veľa surovín napríklad na prípravu jedla. 

Aspoň tak to vyzeralo na prvých dvoch poschodiach. Keď sme prišli na tretie, dvere dostali na vrchu malé okienko s mrežami a v tých ktoré boli otvorené už nebolo vidieť žiadne poličky ani sudy s kapustou alebo vínom ale prázdne kamenné miestnosti s reťazami pripevnenými na stenách a pravdepodobne starým kečupom rozliatym po podlahe. Musel to byť kečup pretože krv takto nevybuchne. Keď strčíte petardu do fľaše kečupu tak sa rozstrelí po celej miestnosti. Ale s človekom by sa toto isté nemalo stať, aspoň nie v takej veľkej miere. ...alebo sa mýlim?

3. ríša ma dotiahla do jednej z podobných miestností, ale zariadenej. Okamžite ma strčila na kovovú stoličku uprostred miestnosti a pripútala mi ruky ku operadlám. 

4. ríša: Čo to robíte?! Čo som urobil?! 

3. ríša: Máme dôvod na vážny rozhovor Árijská ríša. 

Už som chápal o čo ide. Keby som mal voľné ruky tresol by som si do čela ale takto som len nechápavo sedel. Rýnska konfederácia musela nacistovi povedať čo si myslím o Holokauste. No Boh vie čo ten so mnou teraz porobí. 

Nacista odišiel niekam bokom a zapálil pár faklí ktoré potom dal do stojanov na stenách. Potom zo stola zhrabol dýku, prišiel predo mňa, oprel mi ju o bradu a hovoril. 

3. ríša: Čo máš proti Holokaustu?! 

4. ríša: Och, nič -_-

3. ríša: Ale čo? Nič? Odrazu nič? Rýnska konfederácia mi hovorila niečo iné. 

4. ríša: Je to len môj názor... 

3. ríša: Aha len tvoj názor... no určite. 

Pokrútil hlavou a zohol sa aby mi pripútal aj nohy. 

4. ríša: Nerobte to. Nechajte ma ísť, nikomu som nič neurobil. 

3. ríša: Mhm... Vieš, serie ma že nie si čistokrvný ale nič s tým neurobím. Si Nemecká ríša a budem ťa musieť brať ako člena rodiny a zabudnúť na tvoju rasu. Ale to že si na pol Srb či kerá riť ťa ešte neoprávňuje porušovať Pruské tradície a Nemecké ideály. Nebudeš spochybňovať moju ideológiu a už VÔBEC nebudeš spochybňovať TO ČO SOM UROBIL! 

4. ríša: Nemôžem za to ako som sa narodil, ale verte mi, milióny, možno miliardy ľudí odsudzujú to čo ste spravil, zabijete teraz všetkých? 

3. ríša: Tak rád by som, ale teraz tu mám len teba. *povzdych* Zbil som tvoju mamu keď si sa narodil. Mám ju rád, spravil by som pre ňu hocičo veď je to moja sestra, ale vtedy som ju hrozne zbil za to že mala dieťa so Srbom miesto Nemca. Ani neviem či to ľutujem. Jebať tú organizáciu! Ale ako môže byť 4. nemecká ríša... na pol Srb? Hm?

4. ríša: Keď vám to tak vadí, veď ani Hitler nebol blonďák a k tomu mal ešte aj krivú nohu a jedno vajco. 

3. ríša: Krivú nohu mám aj ja a čo?! Robí to zo mňa menej cenného? Stále sme Árijci a ty ako tak tiež! Neviem na akú "demokratickú toleranciu" si bol zvyknutý doma! Ale vyhoď si z hlavy že tu bude niekto tolerovať tvoj názor! Buď sa prispôsobíš alebo budeš trpieť! 

Narovnal sa a povzdychol si. Pozrel som sa na Prusko ktoré si medzi tým sadlo na inú stoličku a teraz si čítalo noviny. 

3. ríša: Och Bože, 4. Nemecká ríša. Árijská ríša. Ako môžeš cítiť odpor k svojmu menu? Som na teba snáď viac hrdý než si ty sám! Netušíš čo pre Nemecko znamená už len tvoja samotná existencia. 

4. ríša: Čo ja viem?... blízku smrť?

3. ríša: Nehovorím o Spolkovej republike. Hovorím o Nemeckom národe, o našej rodine! 

4. ríša: Aha...

3. ríša: *povzdych* No dobre ty špinavá mrdka, čas ťa niečo naučiť. 

4. ríša: Ale-

Strčil mi dýku do úst a umlčal ma tak. Potom ju začal ťahať hore čím ma donútil zakloniť hlavu a päsťou mi dal ranu na solar. Automaticky som trocha predklonil hlavu a kov v ústach ma zastavil až potom čo som ho už mal zarezaný niekde v hrdle. 3. ríša sa zasmiala a vytrhla dýku. 

3. ríša: Povieš jediné slovo a rozdrvím ti hlasivky takže už neprehovoríš nikdy! 

Sklonil som hlavu so slzami v očiach. 

Pruské kráľovstvo: Byť tebou ho poslúchnem 4. ríša... 

Dostal som od nacistu kopanec kolenom do brady. Asi tri sekundy som sa spamätával a potom som dostal ďalšiu podobnú ranu, len teraz špičkou nohy. A takto to pokračovalo ešte asi hodinu.