Príšerka

Tajomstvo Nemeckej rodiny

<time skip>

Vyšlo Slnko a do nosa ma udrel pach starej krvi, napriek tomu že mala sotva pár hodín. Neviem ako som mohol ešte raz zaspať, hoci som spal asi 20 minút. Po boji s Narakiom som bol hrozne unavený. 

Opatrne som vyšiel z izby a išiel dolu po schodoch. Na moje šťastie ten démon už tu nikde nebol, ale moja stena tam zostala tak ako predtým. Keď som nebol v jej blízkosti alebo som na tú stenu nemyslel (neviem aké presne podmienky to má) som videl len jeden pohľad, tak ako to má byť. 

No, spal som dlhšie než som si myslel, už bol takmer čas ísť na raňajky. Išiel som teda dolu ale nemal som predstavu čo budem teraz robiť. Ako s tou stenou tak s tou mŕtvolou v mojej izbe. No, hádam že tú mŕtvolu nejak upracem, ale čo tá stena?! 

Prišiel som dolu do jedálne, ešte tam neboli všetci, ale posledný prišli tak nejak so mnou. 

1. ríša: Ospravedlňte ma, ale kde je zase kráľovstvo Pruska? 

Pruské vojvodstvo: Príde. No aaa... po raňajkách by som s vami rád hovoril ak to nebude prekážať. 

1. ríša prikývla. No a potom sme začali jesť. Nemal som chuť na jedlo. Mal som hlad ale nemohol som sa prinútiť nič dostať do úst. Takže som tam len tak sedel. Prusko prišlo asi uprostred raňajok. 

Nakoľko po raňajkách chcelo s 1. ríšou hovoriť Pruské vojvodstvo, rozhodol som sa že radšej tu nebudem zavadzať a na ten diadém sa spýtam po obede alebo niekedy neskôr. Vstal som teda že odídem, no ktosi ma nezastavil. 

Pruské kráľovstvo: 4. ríša! Zostaň tu! 

Spravil som krok dozadu a otočil sa k nim. Prusko znelo trocha nahnevane, ale ako som videl, ani 1. ríša ani Pruské vojvodstvo nevedeli prečo tu mám zostať. A tak som proste prišiel bližšie. 

1. ríša: Hmm, dobre. Vojvodstvo, čo ste to chcel? 

Pruské vojvodstvo: Chcem nahlásiť novú anomáliu. Na 9. poschodí je nejaká divná stena a mám dôvodné obavy že to sleduje všetkých čo prejdú okolo-

Pruské kráľovstvo: To nie je anomália. 

Pruské vojvodstvo: Čože? 

Prusko na mňa podozrievavo pozrel. Rozmýšľal som prečo, vie snáď niečo? A keď hej tak odkiaľ. 

Pruské kráľovstvo: Má to na vine niečo iné. 

Tak teraz už na mňa čumeli aj ostatný. 

Pruské kráľovstvo: Nepozeraj sa tak, prečo sa nepriznáš?

4. ríša: Ale k čomu? Čo som spravil? 

No a potom som si to všimol. Prusko malo obviazané ľavé rameno. Nemal košeľu, len čosi ako tenký kabát, preto som si to predtým nevšimol. Len som privrel oči a naklonil hlavu dopredu v snahe pochopiť čo sa tu deje. 

1. ríša. Prusko? Čo sa snažíš povedať?

Pruské kráľovstvo: 4. ríša nám niečo nepovedala. 

Prišiel asi meter odo mňa a naklonil sa ešte bližšie. 

Pruské kráľovstvo: Niečo čo by sme mali vedieť. 

4. ríša: Stále neviem o čom to hovoríte. 

Pruské kráľovstvo: Nehraj sa! Ty môžeš za tú stenu!

4. ríša: Čo?

Prusko ma chytilo za bradu a pritiahlo si ma bližšie. 

Pruské kráľovstvo: Tak sa už kurva priznaj! Povedz čo si zač!