<time skip> 22:00
Zdá sa že nadišiel čas ísť spať. Všetci odišli do svojich izieb, s výnimkou 1. ríše a Nemeckej konfederácie ktorý ešte zostali hore ale predpokladám že čoskoro už pôjdu tiež spať. Pruské kráľovstvo ma odprevadil do izby. Trval som na tom že tam trafím sám ale on trval na tom že aj tak pôjde so mnou. Celý večer som bol nútený stráviť s ostatnými Nemcami. Nerozprával som sa s nikým, len som tam sedel a čakal kedy budem môcť odísť. Ostatné krajiny už nevyzerali nahnevane, ale z času na čas na mňa len tak zazreli.
Pruské kráľovstvo: Tak sme tu. Naučil si sa dnes niečo nové?
4. ríša: Mhm...
Pruské kráľovstvo: Čo presne?
4. ríša: Že mám držať jazyk za zubami.
Pruské kráľovstvo: Hm, asi budem musieť 3. ríši povedať nech to ešte pár krát zopakuje.
4. ríša: Nie, netreba ďakujem. Čo to teda malo znamenať ak nie to že mám byť ticho?
Pruské kráľovstvo: Že máš byť na Holokaust hrdý a nie sa zaň hanbiť. Čakáme od teba že jedného dňa urobíš niečo podobné a ideálne úspešnejšie a lepšie. Pretože z čoho sa lepšie poučiť než z chýb svojich predchodcov?
Bol som ticho, len som sklonil hlavu. Prusko mi dalo ruku na rameno.
Pruské kráľovstvo: No, aj my sme sa o tebe naučili nejaké nové veci.
4. ríša: Čo trebárs?
Pruské kráľovstvo: Že ťa budeme musieť naučiť veľa vecí o Nemeckej histórii pretože si posledných 10 rokov svojho života zrejme prespal. Vo svojom veku by si mal poznať aspoň modernejšiu históriu. Povedzme po veľkú vojnu.
4. ríša: Prepáčte, teoretická časť bola vždy bratova záležitosť.
Ticho som si to zamrmlal popod nos tak že mi mohol sotva rozumieť, ale musel som to povedať.
Pruské kráľovstvo: Chceš povedať že si sa -nikdy- neučil o Histórii?
4. ríša: Nie. Nejaký stručný prehľad mám, ale nevenoval som sa tomu.
Pruské kráľovstvo: Čo si teda robil?
4. ríša: Učil som sa... iné veci.
Pruské kráľovstvo: Hm! Zajtra nám ukážeš aký talent máš, aj keď sa obávam že orientácia v teréne medzi ne tiež nepatrí. A teraz už choď spať. Nezabudni si zamknúť dvere. Na závoru, to si pamätaj. Jasné?
Prikývol som.
Pruské kráľovstvo: Dobrú noc Árijská ríša.
4. ríša: Dobrú noc Pruské kráľovstvo...
Prikývol a odišiel.
Radio: Wow, tak to bolo... zaujímavé. Prečo je to Prusko také milé?
4. ríša: Neviem... nevieš prečo si mám zamykať dvere? Duchovia predsa cez steny vedia chodiť.
Radio: Neviem. Možno majú námesačných sluhov.
4. ríša: Ale na závoru? To by stačila normálna zámka.
Prišiel som ku dverám, zamkol ich a zaistil ich aj na masívnu kovovú závoru ktorá vysela vedľa na stene ktorú som ešte zaistil visacím zámkom a ešte aj na petlicu. (čo je v podstate maličká závora)
Radio: Tak majú námesačného drevorubača :D
4. ríša: Netrep, nezaujímajú ma tieto žvásty. Fakt ma to zaujíma.
YOU ARE READING
Príšerka
Historical Fictionpríbeh o krajine ktorá nikdy nebude existovať a kreatúre v nej ktorá straší jeho mladšiu dvojičku. Prosím povedzte mi že mi nešibe :3