<Time skip> Druhý deň dopoludnia
Trochu som zaspal takže som len rýchlo zjedol raňajky a vypadol z domu. Stretli sme sa s 2. ríšou na obvyklom mieste a prvú hodinu sme sa snažili bojovať mečmi. Ale potom mi povedal že:
2. ríša: Fajn, takto to nejde. Nemôžem s tebou bojovať keď si taký malinký! Poď, za mnou.
Nasledoval som ho a po asi kilometri a pol chôdze sme prišli na miesto odkiaľ už bolo vidno terče. V duchu som sa usmial a ako som hneď na to zistil, tak nie iba v duchu. 2. ríša mi venovala mierne zaujatý pohľad a kývla mi aby som si zobral pušku čo som hneď urobil a začal strieľať. Nečakal som že budem strieľať takže som nemal ani veľa munície ale...No a čo aj keď? Strelil som asi 10 rán, okrem jednej všetky v terči :) A potom som si spomenul čo som sa chcel opýtať.
4. ríša: Aaaa Nemecko?
2. ríša: Čo?
4. ríša: Môžem sa- ťa niečo spýtať? Niečo osobné...
2. ríša: Skús, uvidíme či ti odpoviem.
4. ríša: Čo je medzi tebou a severným Nemeckom? Včera keď som mu tak nejak povedal že ma učíš bojovať vyzeral že ide dostať 3 infarkty a keď som tebe povedal že je tu tiež si nebol nadšený.
2. ríša: *povzdych* My... sme sa nikdy nemali radi. Už od detstva. Jeho si sa pýtal?
4. ríša: Áno, povedal mi že si asi naštvaný za to že si na rozdiel od neho nedostal železný kríž ale to mi nepríde ako dôvod na celoživotné nepriateľstvo. Weimar a únia ho predsa tiež majú a vlajka nemá na ich život žiadny vplyv.
2. ríša: Ako ten chuj mohol- *zvuk nasraného nejakého démona alebo takého čohosi* Iron cross vážne?!
4. ríša: Z toho typujem že ide o niečo viac...
2. ríša: O niečo viac?! Zničil mi život!
4. ríša: Čožee? On tebe? A to sa dá? Mohol ublížiť TEBE?
2. ríša: *povzdych* Poviem ti ale prisahaj že si to necháš pre seba.
4. ríša: Na moju dušu, pokiaľ mi nedovolíš o tom hovoriť.
2. ríša: Tak fajn. Nenávidím ho pretože... *povzdych* Bol proste kokot odkedy sme boli malý. Možno som ho trochu podpichoval, ako že som ho strašil alebo... mu schovával veci, ale to nebolo nič v porovnaní s tým čo mi potom urobil on.
4. ríša: Čo urobil?
2. ríša: ...Vyhnal ma, veľmi zjednodušene. Presvedčil otca a celé kráľovstvo o tom že sa ma majú báť a kvôli tomu ma vyhnali.
4. ríša: Len preto že si ho provokoval?
♦ Pohľad Nemeckého Impéria ♦
*flashback* -rok 1866
Pred pár minútami som sa zobudil, posledné lúče zapadajúceho slnka už zmizli za stromami. Vstal som sa porozhliadol som sa po svojom tábore. Už niekoľko rokov tu trávim úplne všetok svoj čas. Je to niekoľko hodín cesty od môjho rodného domu a asi tak dlho od akejkoľvek civilizácie. Hlboko v lese. Väčšinu dňa zostávam zalezený v diere. Tú dieru som vykopal aby som zýskal úkryt pred silným letným slnkom ale časom sa z jednej diery stal obrovský podzemný systém chodieb. Nikto by sa tam nevyznal, samozrejme ak to sám nevykopal. Ďalšou vecou, ktorú by ste si ale tak ľahko nevšimli bolo niekoľko lán a dosiek rozvešaných medzi korunami stromov. Niektoré slúžili pre sušenie kože z ulovenej koristi a niektoré jednoducho na pozorovanie. Začul som akýsi pohyb, kroky ktoré jednoznačne nepatrili zvieraťu. Zvieracie kroky sú rýchlejšie nakoľko väčšina zvierat má 4 nohy. Toto bol ale jednoznačne človek. Rýchlo a potichu som sa vyšplhal na strom a na jeden z lanových rebríkov na korune, len som čakal kedy sa tá osoba priblíži. Možno ho zabijem a bude mojou dnešnou večerou aj keď viac než ľudské mäso vážne preferujem zverinu takže zrejme ho len nechám prejsť samozrejme ak bude ochotný len prejsť a nezastaví sa. Konečne som uvidel postavu ktorej kroky patrili. Bola celkom nízka, mala tak 160 centimetrov takže asi o pol metra nižšia než ja. Bolo to príliš malé na lovca ale malo to na sebe vojenskú uniformu. Kráľovskú vojenskú uniformu. Zastavil. Zamračil som sa a na tú vec a už som siahol po meči. Kušu som totiž nechal dolu :/ Ale ak sa tá osoba pokúsi rušiť tak ju zničím.
Sev. Nemecko: *vydýchava sa* Ríša si tu niekde? Haloo?
Kurva! On?! Jeho nemôžem zabiť! Ale nenávidím ho! Čo tu robí?! Jasne som mu povedal že ak ho tu ešte raz uvidím skončím to s ním. Ale nemohol som ak mal na sebe uniformu, to by som bol potom v prenasledovaní a vyhnanstvo mi bohate stačí. Takže som zoskočil na zem a vytiahol meč.
2. ríša: Čo tu chceš?! Jasne som ti povedal že ťa tu už nechcem vidieť!
Sev. Nemecko: Viem! Ale je to dôležité! Poď! Musíme sa okamžite vrátiť na hrad!
2. ríša: Niee, ja nikam nejdem! Vyhodili ste ma a v žiadnom prípade sa nevrátim!
Sev. Nemecko: Ríša no ták! Chce to otec.
2. ríša: No a?
Sev. Nemecko: *povzdych* Posledné týždne je na tom zle a čoskoro zomrie. Čo potom?!
2. ríša: Potom prevezmeš zem a ja zostanem tu.
Sev. Nemecko: Čo? Ty nechceš kráľovstvo?
2. ríša: Si o 6 rokov starší, máš nárok. Naviac ja som "Sklamal rodinu aj národ" ako sa otec jasne vyjadril. Sotva ma bude chcieť vidieť.
Sev. Nemecko: *povzdych* On... chce aby sme spolupracovali. Ako prvorodený síce mám nárok na krajinu ale povedal že ty si silnejší a naviac si Impérium a ja spolok. Takže... *povzdych*
2. ríša: Nechce aby sa krajina rozpadla čo?
Sev. Nemecko: Nerozpadla by sa! Ale chce aj teba.
2. ríša: Skvele. Takže sa ku mne celý život správate ako ku kusu hovna a spomeniete si až keď potrebujete zabezpečiť krajinu! Iste! Teraz by som vám bol dobrý! Čelom vzad Sever a už sa nikdy nevracaj! Ja už som začal budovať svoju armádu, armádu v ktorej nebojujú ľudia, tak sa modli k bohu aby som ju raz nepoužil a neprišiel s ňou do Berlína a nezničil ťa!
Sev. Nemecko: Chceš pomstu?
2. ríša: Áno! A ak rýchlo nevypadneš tak ju aj získam!
Pozrel sa smerom k zapadajúcemu slnku.
Sev. Nemecko: Do prdele...
2. ríša: Presne tak Sever. Odchod!
Sev. Nemecko: ...Ak sa vrátim bez teba tak si otec bude myslieť že som za tebou ani nebol a že mu klamem že nechceš krajinu aby som si prilepšil!
2. ríša: Áno, tak ako si mu klamal keď si povedal že som zabil tie čaty čo sa nevrátili z dediny. Nie že by bol pre mňa problém zabiť 16 mužov ale do prdele Sever! Mal som vtedy 4 roky muselo ti fakt prejebnúť!
Sev. Nemecko: No tak som ťa nechcel doma! Ale ty sa asi ani vrátiť nechceš!
Prišiel som k nemu a zdvihol ho za golier.
2. ríša: Vrátiť sa? Do krajiny kde ma všetci majú za monštrum vďaka tvojej a otcovej propagande?! Do krajiny kde neexistuje jediný človek čo by proti mne nebral fakle a vydli keby som sa tam ukázal?!
Reichtangle: DO KRAJINY KTORÚ VEDIE ČLOVEK ČO SA MI SNAŽIL ZNIČIŤ ŽIVOT A VYHNAL MA NA POKRAJ SPOLOČNOSTI?!
Ako náhle som sa s poslednými lúčmi slnka premenil len zakričal pár nadávok mojim smerom a rozbehol sa preč. Naháňal som ho, ale len chvíľu a nie s cieľom ho chytiť. Chcel som ho len vyhnať na kraj lesa, preč z môjho teritória. Toto bolo jediný krát za život čo si spomínam že bol na mňa sever milí. Možno ešte vtedy keď som ho v roku 1871 (5 rokov na to) držal pod krkom vo svojej druhej forme tesne predtým ako som ho roztrhal v zuboch.
*flash back end*
YOU ARE READING
Príšerka
Historical Fictionpríbeh o krajine ktorá nikdy nebude existovať a kreatúre v nej ktorá straší jeho mladšiu dvojičku. Varovanie: nadávky, násilie, krv a iné zranenia, kontroverzné názory atď. Želám veľa zábavy:3 Book cover credit to Lena.SK_11
