Príšerka

Nočné depo

Ráno nás zobudil budík. Ari sa zobudil ako prví a ja pár sekúnd po ňom za tých pár sekúnd ma však stihol skoro zhodiť z jeho postele. Radšej som zliezol, obliekol sa a išli sme sa najesť. 

Pri raňajkách sme sa dozvedeli že Severné Nemecko dnes odchádza a tak som sa pred odchodom rovno rozlúčil.

Dopoludnie však nie je to o čom chcem hovoriť, pretože až podvečer začala tá zábava. Ráno pršalo ale do poludnia už bol zas úpek a po daždi ani pamiatky takže poobede sme išli k jazeru a topili sa lebo na nič iné sme vďaka teplu nemali energiu. Keď ale večer zapadlo slnko a prišiel čas ísť spať začali sa diať veci. Vlastne to začalo už podvečer, ale ešte to bol len pocit. Pocit ktorý sme mali obaja, stačilo nám pozrieť sa na seba aby sme vedeli že ho zdieľame. Ani jeden z nás nechcel ísť spať. 

Dnes sa naša rutina zmenila. Išli sme spať až o deviatej ale nie preto že sa Únia dve hodiny sprchovala alebo robila cirkus, ale preto že to stihla prekvapivo rýchlo a potom sme začali pozerať film a ani jeden z nás nechcel ísť spať kým neskončí. Otec nebol proti, nechal by nás hore aj do rána, ale mama mala problémy. Každopádne sme zostali hore dokým film neskončil a potom sme obaja spokojne išli spať. Uni ešte v skratke vysvetlil rodičom že už nebude vystrájať lebo už sme si to vysvetlili navzájom a on už nie je decko či niečo v tej súvislosti a potom sme išli do hajan. 

Únia: Ari dnes ja spím u teba :)

4. ríša: Dobre ale ešte raz mi povieš Ari a rozbijem ti držku!

Ticho sa zasmial a zliezol dolu. Keď si ku mne ľahol, objal ma tak silno že som skoro nemohol dýchať, oplatil som mu to a on ma pustil. 

4. ríša: Nechce sa ti spať? 

Únia: Nie... chceš niečo urobiť?

4. ríša: Áno. 

Únia: Ale čo a ako?

4. ríša: Nejakú blbosť. Poďme von. Keď nebudeš plakať už nás nikto skontrolovať nepríde. 

Únia: Čo? Nie je to príliš riskantné? Ešte sme vonku v noci neboli. Teda bez rodičov nie. 

4. ríša: No a čo? Myslíš že prídu zombíci a upíri a zjedia nás?

Únia: Nie... ale trochu sa bojím že príde niečo iné ak budeme ďaleko. 

4. ríša: *povzdych* Vážne Uni? Ty tým bájkam veríš?

Únia: Verím tomu že vďaka tej veci už niekoľko krajín prišlo o život. 

4. ríša: Jasné. Ale Nemecko nie je jediná krajina ktorá zabila iné krajiny. Hlavne je to krajina zo svetovej vojny, tam ich bolo najviac. Napríklad Talianské kráľovstvo a Francúzsko zabilo Rakúsko-Uhorsko, Sovietsky zväz zabil Ruskú ríšu a Veľko-nemeckú ríšu, Británia a Francúzsko zabili Reichtangla, Nemecké Cisárstvo zabilo Francúzsko na oplátku roky potom, Ruské cárstvo zabilo Osmanskú ríšu a aj v 2. svetovej vojne to tak bolo. Krajiny sa navzájom zabíjali a zabíjajú sa aj teraz. Čo Palestína a Izrael alebo Ukrajina a Rusko? 

Únia: *povzdych* Tak poď, ale zostaneme ďalej od lesa oukej? 

Prikývol som, vyliezli sme z postele a prišli sme ku oknu. Vyliezol som z neho Uni medzi tým vypadol. Nevadí, boli sme von.

Únia: A kam teraz?

4. ríša: Em... čo tak na stanicu?

Únia: A čo tam?

4. ríša: Neviem, ale chceš sa prechádzať pomedzi kukuricu?

Únia: Tak fajn, poďme. Len sme si asi mali zobrať baterky, bude tam tma.