Príšerka

Útek

<Pohľad Únie>

Stál som tam s otvorenými ústami a hľadel na brata. Zdalo sa mi že je s ním niečo v neporiadku ale teraz som bol vážne vystrašený. Vytrhol mi baterku z rúk, asi som mu omylom svietil do očí. Konečne som sa prinútil zavrieť ústa a vysúkal zo seba ďalšiu vetu.

Únia: Čo chceš ďalej robiť? Ak na to niekto príde... zabijú ťa.

4. ríša: Na to som ešte nemyslel.

Schytil som ho za ruku a ťahal ho hlbšie do lesa.

4. ríša: Čo to robíš?

Únia: Snažím sa ťa dostať von z problému!

4. ríša: Tým že utečieme?

Únia: Ríša toto nie je sranda! Čo si to urobil?! 

4. ríša: Máš pravdu, čo som to urobil? :/

Radio: Neskôr. 

4. ríša: Vysvetlím neskôr. :) 

Ten idiot hovoril ako keby sme sa rozprávali o tom kto bude po večeri umývať riad a nie ako keby sme riešili že chudákovi Morave vybodol oči! Chcelo sa mi zvracať keď som to videl, už ten pohľad asi nikdy nedostanem z hlavy.  Občas rozmýšľam ako môže ríša byť mojim bratom! Čo bratom? Sú dni keď si vieme kľudne čítať myšlienky ale tomu blbcovi raz za čas prepne a mám z neho vážne strach. Aspoň že sa nepotreboval hádať o tom čo budeme robiť ďalej a jednoducho išiel so mnou. Boli sme obaja v teplákoch a krátkych tričkách v ktorých sme spali a netušil som čo budeme ďalej robiť ale nemohli sme sa vrátiť späť pretože by niekto zistil čo sa stalo a to by bol problém. Ani nie pre mňa keď to spravila ríša ale aj tak sa nemôžeme vrátiť. 
Za pochodu som sa snažil vymyslieť nasledujúce kroky ale najideálnejšie sa mi zdalo že by sme mohli zostať pár dní v lese a potom ísť domov. Nie som dobrý v orientácii v teréne ale Ari je. 

Po asi hodine chôdze sme zastali a zložili sa pod nejaký strom. 

Únia: Tak fajn... čo budeme robiť ďalej?

4. ríša: Ja neviem ale myslel som že má plán keď si ma odtiaľ tak sebavedomo odtiahol. 

Únia: Musíme ísť domov. 

4. ríša: A myslíš že tam problém nebude? Prvé čo dedo urobí keď zistí že nie sme v tábore ani nikde v dohľade bude volať našim. A ak nemáš plán ako sa dostať domov do svitania tak je to na hovno plán Uni. 

Únia: Chcel by si sa radšej vrátiť?

4. ríša: Mne je to jedno. Len... nebude o nás Juhoslávia mať starosti?

Únia: Toto ťa zaujíma? Vážne? *povzdych* Musíme nájsť spôsob ako prežiť do ďalšieho večera a potom nájsť cestu domov. Máš niečo čo by mohlo pomôcť?

4. ríša: Mám len jeden nôž a ty?

Únia: Baterku. Nič viac nemáš?

4. ríša: Prepáč, mám len jeden z kameňa a nič kovové by som cez detektory na letisku nedostal! ...Ale s tým si poradíme. 

Únia: Tupí nôž a baterka? Ako si s týmto chceš poradiť?

4. ríša: Neboj sa, niečo vymyslím. A hlavne... ak sa chceme dostať preč hlavne musíme zmiznúť z lesa. Potom ľahko niekde zoženieme mapy a pôjdeme domov. 

Únia: A čo jedlo?

Obzrel sa okolo akoby zisťoval či na stromoch nerastie pizza a kebab. 

4. ríša: To je ľahká pomoc. 

Vstal a vydriapal sa na strom. Zmätene som sledoval čo ten vôl skúša a až keď sa spustil dolu a ukázal mi mŕtveho vtáka a dve vajíčka pochopil som. 

4. ríša: Ak nájdeš pazúrik, budeme mať hostinu. 

Únia: Pazúrik? ...To je kameň na kresadlo?

4. ríša: Keby som mal kovoví nôž stačil by hociaký kameň ale takto... 

Únia: A nešlo by to zapáliť cez sklo? 

4. ríša: A máš sklo?

Únia: Sklo nájdeme. Určite to bude ľahšie než nájsť špecifický kameň. 

4. ríša: Tak fajn. Pôjdeme ďalej? Čím skôr budeme von z lesa tým lepšie. 

Prikývol som, vstali sme a vydali sa ďalej po ceste. 

<Pohľad Juhoslávie>

Ráno som sa zobudil a začal drgať do Českyho aby vstal tiež. Vonku už bolo svetlo a čerství vzduch. ČSSR zamručal a posadil sa. Vonku som počul nejaké kroky, hádam že deti už vstali. V tom sa z vonku ozval hlas Čiech, znel trochu rozrušene. 

Čechy: Hele... tati? Morava tu není... a ani dvojčata ne. 

ČSSR: Cože? 

Vyliezli sme zo stanu a zistili že Čechy vraví pravdu. 

Juhoslávia: ...Išli hromadne na záchod?

Čechy: Taky jsem si myslel ale oni tady nejsou už přes hodinu! 

Juhoslávia: Čože? A kam šli?

Čechy: Nevim.  

ČSSR: Fajn, nájdeme ich. Ďaleko nebudú. 

Juhoslávia: Len aby. 

ČSSR: Minimálne Morava a Únia majú dosť rozumu na to aby sa nedostali dosť ďaleko na to aby sa stratili.

Rozhodli sme sa že prejdeme les okolo a budeme na nich kričať. Najskôr sa to zdalo zbytočné, nikoho sme nemohli nájsť, až potom sa ozval Čechy s tým že našiel Moravu. Obaja sme pribehli k nemu ako rýchlo to šlo a zostali sme šokovaný rovnako ako on. 

ČSSR: Morava čo sa ti stalo?!

Morava: ...4. říše... ten idiot!

ČSSR: Co ti udelal?

Morava: Vyloupnul mi oči. 😭

ČSSR: ...Moravo...

Pozrel som sa na Československo. Zjavne nevedel čo povedať. Nakoniec jednoducho zdvihol Moravu na ruky a vzal ho do tábora. Keď sme sa vrátili Československo sa postaral o Moravu a ten nám potom vysvetlil čo sa stalo. Nevedel ako sa dostal do lesa ale ja myslím že ho tam Ari jednoducho dotiahol. Dal mu kameň do úst, urobil to čo urobil a potom tam prišla Únia a obaja odišli preč. Morava sa potom snažila dostať sa späť do tábora aj keď si myslel že dvojičky išli sem tiež, čo už vieme že nie je pravda. Morava sa však celkom do tábora nedostala. Povedal že sa stále podkíňal alebo do niečoho narážal a tak to nakoniec vzdal a zostal ležať na zemi. Chvála bohu išiel správnym smerom inak by sme ho nenašli. 

Československo sa rozhodol odviesť Moravu do Nemocnice zatiaľ čo ja som zostal v tábore s Českom pre prípad že by sa tí dvaja vrátili. Aj tak som o tom pochyboval. Zavolal som Srbsku a informoval ho o tom čo sa stalo. Zdalo sa že rovnako ako ostatný nevedel čo povedať. 

Srbsko: ...To je nejaký vtip?

Juhoslávia: Nie nie je to vtip! Nevieme kde tvoje deti sú.

Srbsko: *povzdych* Otec robíš si srandu? Raz ich u teba nechám samých a ty ich stratíš?

Juhoslávia: Ja som ich nestratil, utiekli!

Srbsko: Skvele! A Morava nevie kde sú? Vravel si že jeho už ste našli. 

Juhoslávia: Morava... povedala len že išli preč. Nevidel kam. 

Srbsko: Jak nevidel? Čo je slepý?

Juhoslávia: Bude to znieť šialene Srbsko ale... áno. Od včera áno. 4. ríša mu vypichla oči.

Linku na chvíľu zaplnilo éterické ticho a potom hovor skončil. Snažil som sa Srbsku zavolať späť ale už mi to nebral. Úžasne. Kde mám ako teraz tie deti hľadať?