Príšerka

(Nezobuďte mamu)

Ukázalo sa že domov sme prišli trochu neskôr než bolo pôvodne v pláne. A cesta zabrala viac času než sme predpokladali. Keď sme sa chceli vrátiť cez rovnaké okno akým sme vyliezli, zistili sme blbú správu. Bolo zavreté na kľučku z vnútra. Na okenici bol pricapený papierik s odkazom. Najskôr som sa snažil to prečítať ale potom som si uvedomil že to asi nepôjde a radšej som k tomu postavil Úniu. 

4. ríša: Čítaj. Ja neviem Srbsky. 

Naklonil sa ku oknu a prečítal to. 

Únia: Hlavnými dverami moji zlatý. A smajlík. 

4. ríša: *povzdych* No super. 

Únia: Ríša! Už ma štveš! Všetko čo povieš že bude v pohode nie je v pohode! Povedal si že bude v pohode keď budeme bez bateriek ale v depe sme nevideli ani na krok, povedal si že tam nikto nebude a skoro nás načapal správca! A povedal si že nás nikto nepríde skontrolovať a AHA očividne prišiel! 

4. ríša: Dobre Uni, nekrič. Mama by Srbsky nepísala, možno z toho nebude problém... 

Únia: Nie nebude, ak nerátaš ako problém že dostaneme výprask ako psi! 

4. ríša: Neboj Uni, to nejak zvládneme oukej?

Únia: Hej? Jasné! To už som dnes pár krát počul! A čo? Hovno!

4. ríša: Zatiaľ sme to zvládli. 

Únia: Ja nikam nejdem ríša. Zostávam tu. 

4. ríša: Dokedy? Do rána? Alebo ako dlho si myslíš že bude trvať kým niekto vylezie z domu a aj tak nás tu nájde m???

Únia: *povzdych* Ríša, máme problém nechápeš?

4. ríša: Chápem, ale sú len dve možnosti, buď s tým môžeme niečo urobiť alebo nemôžeme. Teraz nemôžeme. Takže najlepšia možnosť bude prejsť cez ten problém a mať zase kľud. Nestresuj dobre?

Únia: Ty si proste cvok, nemali sme nikam chodiť. 

4. ríša: Nie nemali, ale stalo sa. Poď. 

Hlavné dvere neboli zamknuté, vošli sme proste dnu. Únia chcela hneď zdupkať do izby, ale ja som si všimol že sa v obývačke svieti, takže som ho chytil za ruku a otiahol ho tam, povzdychol si ale išiel so mnou dobrovoľne. Keď sme prišli do obývačky videli sme akurát otca čumieť na telku a teraz už aj na nás. 

Srbsko: No nazdar. Kde ste boli?

4. ríša: Vonku.
Únia: Vonku. 

Srbsko: To mi došlo ale kde vonku. 

Únia: Na poli.
4. ríša: Na poli.

Srbsko: Skvele, môžete hovoriť naraz jeden?

Pozreli sme sa na seba a pokrčili plecami. 

Srbsko: Mhm... dobre, doneste mi remeň. 

Uškrnul som sa na Úniu. 

4. ríša: Si na rade. 

Postrčil som do chodby. Išiel tam, čo najpomalším krokom a rovnako čo najpomalším krokom sa vrátil. Dal remeň otcovi a on sa postavil z kresla a prišiel ku nám. 

Srbsko: Nejaký dobrovoľník? 

4. ríša: Ja. 

Chytil ma za ruku, prehol ma cez koleno a zbil ma. Bežne sa nehlásim dobrovoľne, ale teraz to bola vážne moja vina. Za chvíľu ma pustil a chcel zbiť aj úniu ale vyrušil som ho. 

4. ríša: Otec, únia za nič nemôže, bol to môj nápad, on nechcel ísť. Presvedčil som ho. 

Srbsko: Fajn, bude vedieť že nabudúce ťa nemá počúvať. 

4. ríša: Nechcel, ale trval som na tom. 

Únia: Ari-

4. ríša: Ešte raz mi povieš Ari ty kurva krpatá a rozbijem ti držku sám!  *povzdych* Každopádne, otec, nebi ho, fakt je to LEN moja vina. Zbi radšej 2x mňa, fajn?

Srbsko: Prečo sa ho zastávaš hah? Vieš že ti to nepomôže aj tak lebo neviem či hovoríš pravdu?

4. ríša: Prisahám že hovorím pravdu. 

Srbsko: Tak fajn, ale niečo si z toho zober. 

Zbil ma ešte raz a poslal nás spať. 

Únia: Ríša... to ťa nebolí?

4. ríša: Trochu :/

Únia: Trochu?! Ja  by som reval. 

4. ríša: Ja viem, preto som si to zobral za teba, lebo ty by si svojim fňukaním zobudil mamu a to by bol ešte len problém! 

Únia: *povzdych* Ideš ku mne?

4. ríša: Mhm...

<time skip> ráno
Ako každý deň sme sa zobudili, obliekli sa a išli na raňajky. Kde sme zistili ďalšiu novinku. 

Srbsko: ...Pobaľte si veci. 

4. ríša: Huh? Prečo?

Srbsko: Idete ku starému otcovi.

Únia: Do Belehradu? 

Srbsko: Mhm. 

Únia: JÉJ! XD
4. ríša: YAY :D

4. ríša: A kedy ideme?

Srbsko: Popoludní musíme byť v Mníchove na letisku, takže máte dopoludnie na zbalenie sa. Okolo obeda odchádzate. 

Únia: Počkať... Odchádzate? Nejdete s nami?
4. ríša: Počkať... Odchádzate? Nejdete s nami?

Pozrel som sa na úniu a privrel oči. 

Únia: Čo? Ja za to nemôžem, nemáš hovoriť to čo ja. 

Srbsko: Idete sami. Ríša dúfam že dáš na brata pozor. 

4. ríša: Fajn, ale prečo musím furt dávať pozor ja na neho? On robí furt blbosti a keď niečo poserie, je to furt na mňa! Prečo raz nedáva on pozor na mňa?

Srbsko: Lebo si starší než on. 

4. ríša: O 4 minúty! 

Únia: Ty robíš menej blbostí než ja?

4. ríša: No keby aj nie, zabilo by ťa raz za niečo niesť zodpovednosť?

Srbsko: Ríša. Dáš na brata pozor. To nie je otázka. Po raňajkách sa pôjdete zbaliť, a ty pôjdeš povedať Nemecku že na týždeň odchádzate aby ťa nehľadal. Jasné?

4. ríša: *povzdych* Dobre...