Už pár hodín som ležal v stane a nemohol zaspať. Československo a Juhoslávia boli vonku o niečo dlhšie, cucali pivo a rakiju a rozprávali sa ale pred chvíľou už išli spať tiež. Neviem či Čechy a Morava už spia, no mohli by. Neverím že sa až tak boja tých príbehov že by boli ešte hore.
???: Hej!
Ležal som hlavou pri otvore pretože som špehoval deda s Československom kým ešte boli pri ohni. Vystrčil som hlavu zo stanu a rozhliadol sa okolo. Oheň už dohasínal ale pahreba ešte trochu svietila. Nikoho som nevidel.
???: Nie som vonku idiot!
Pozrel som sa späť do stanu a zašepkal:
4. ríša: Únia?
???: Som v tvojej hlave!
Zavrel som oči a znovu si ľahol.
4. ríša: Úžasne, takže teraz mám schizofréniu áno? ...Paráda.
???: Sám si schizofrénia.
4. ríša: Ticho, s haluškami sa nebavím.
Niečo mi v hlave odrazu začalo hlasno pískať, zakryl som si uši ako keby to mohlo nejak pomôcť ale nepomohlo. Pred očami sa mi začali meniť farby ale len biela a čierna, najskôr som nevidel nič a potom zrazu všetko biele a extrémne presvetlené. Zakryl som si oči a mohol som cez viečka vidieť kosti vo svojich rukách.
???: Páči sa ti toto viac?
4. ríša: Fajn, dosť!
Prestalo to.
4. ríša: Čo si zač?
???: ...Hej máš schízu. Som ty.
4. ríša: *povzdych* Ale z čoho? Nikdy som nemal mentálne problémy...
???: Zmlkni a daj mi jesť! Vysvetlím ti to potom.
4. ríša: Čooo?
???: Mám hlad rozumieš? Ako ti to mám povedať? Ich will essen, I want eat, Я хочу кушать!
4. ríša: Kto si a čo si? Nejaký venom?
???: Nie. Moje meno je Radio, rád ťa poznávam.
4. ríša: ...To meno som si vymyslel.
???: Nevymyslel. Povedal som ti ho cez tvoje podvedomie. A teraz mi padaj zohnať jedlo!
4. ríša: ...No dobre, a čo ješ? Mohol by som tu niečo malé uloviť ale nesmie to trvať dlho lebo-
???: Oči.
4. ríša: E?
???: Povedal si že kto ti povie "Ari" tomu vylúpiš oči. Urob to Morave, zaslúži si to.
4. ríša: Nemyslel som to vážne.
???: Aj tak to urob.
4. ríša: Čo keď dedo s tým Čechom ešte nespia?
???: Je mi to jedno. Jednoducho choď, nejedol som roky!
4. ríša: A presne preto ešte hodinu vydržíš. Ja nebudem riskovať že ma načapú a budem mať problém.
Začalo mi znovu blikať a pískať v hlave. Zavrčal som a podľa možností potichu som vyliezol zo stanu. Prestalo to. Pozrel som sa smerom k stanu ČSSR a Juhoslávie. Bola tam tma a tak som prišiel k stanu Česka a Moravy. Tiež tma. Rozzipsoval som stan a vliezol dnu. Tí dvaja spali ako zabitý. Zobral som Moravu na ruky a vytiahol ho zo stanu.
Radio: Čo to robíš?
4. ríša: Beriem ho preč, keď to spravím tu budem v prdeli.
Ignoroval ma a nechal ma ísť. Zašiel som do lesa, keď už som išiel dostatočne dlho a to vrece mäsa a nealkoholického piva mi začalo byť ťažké, hodil som Moravu na zem čo ho zobudilo.
Morava: ...Ari? Co to bá bejt?
4. ríša: Čo som ti povedal že sa stane keď mi budeš hovoriť Ari?
Vytiahol som nôž a zo zeme zobral kameň. Nasilu som mu strčil šuter do úst a stúpil mu na ústa takže nemohol kričať. Potom som len dal nôž k jeho oku a porezal ho na čele pretože sa snažil brániť a dostať moju ruku preč od svojho oka. Nakoniec som to zvládol aj s týmto a očná bulva mu poľahky vykĺzla z jamky. Preťal som nervy a vytiahol ho.
Radio: A teraz to zjedz. Ako vieš, ja nemám ústa.
4. ríša: Nie, fuj, to neurobím.
Radio: Neposerieš sa snáď kvôli takej somarine.
4. ríša: Nevidím dôvod prečo to robiť.
Radio: Toto je hrozný čas na to aby sme sa rozprávali! Dokonči ho!
Povzdychol som si, zapchal si nos a dal tú guľu do úst. V zapätí som sa skoro pogrcal. Jedol som už rôzne veci ale toto bolo niečo extra. Bolo to slizké mäkké čudo, ako keby som mal v ústach vodnatého slimáka a keď som to rozhrýzol pretože celé som to polknúť nemohol, chutilo to trocha ako krv a bolo to trocha horké. Počul som že v niektorých štátoch napríklad v južnej ázii sa jedia oči rýb a je to považované za delikatesu. V Mongolsku a niektorých severských krajinách sa zas jedia oči oviec. No... nikdy som nemal veľmi v obľube kuchyne iných národov, mám rád naše tradičné jedlo.
Radio: Necháš ho ešte dlho trpieť? -_- Rozplačem sa.
Prehltol som to a vytiahol Morave z hlavy aj druhé oko. Vrešťal už ako šialený. Chápal som ho, tiež by som kričal.
4. ríša: Musím zjesť aj toto? Nestačí ti jedno?
Radio: 4. ríša zjedz to!
Dal som si to do úst. V tom som si všimol že sa pomedzi stromy začal predierať kužeľ svetla baterky. Obzrel som sa tým smerom, počul som kroky. Kopol som do Moravy aby prestala hučať a mohol som sa tak lepšie započúvať ale samozrejme to nefungovalo. Chápal som jeho agóniu ale čo som mohol narobiť? Vypľuť mu to späť do hlavy? Z kriakov sa vynorila moja dvojíčka a posvietila na nás baterkou.
Únia: Ríša?!
Prehltol som vlhkú guľu v ústach bez hryzenia, otvoril ústa a zdvihol prst ale potom som si uvedomil že nemám čo povedať.
Únia: ...Morava? Čo je to? Čo to má byť?! Čo sa mu stalo? A- čo to robíš? Prečo mu stojíš na hlave?
4. ríša: Aby nekričal.
Únia: Ríša vysvetli mi to čo sa tu práve stalo!
4. ríša: ...A budeš držať pisk pred dedom a hlavne pred Československom?
Únia: Asi?
4. ríša: Uniesol som ho a vylúpol som mu oči. Stojím mu na hlave preto aby nekričal.
Únia: Ale prečo?!
4. ríša: Povedal mi Ari, čo mám robiť? Vráť sa do tábora a neopováž sa niekde niečo ceknúť.
YOU ARE READING
Príšerka
Historical Fictionpríbeh o krajine ktorá nikdy nebude existovať a kreatúre v nej ktorá straší jeho mladšiu dvojičku. Prosím povedzte mi že mi nešibe :3
