Príšerka

Zbohom

Myslím že sme ešte nikdy neboli v izbe sami tak dlho... Väčšinu času sme spali ale keď sme sa zobudili a nemohli znovu zaspať hrali sme sa nejaké slovné hry aby sme zabili čas. Spali sme celú noc a dopoludnie druhého dňa. Nakoniec, niekedy popoludní za nami do izby prišiel otec a povedal nám aby sme išli dolu. Prišli sme teda do obývačky kde na nás čakala zaujímavá spoločnosť. Ako inak, mama ale bolo tu tiež Československo, Česko a Morava. (Čechy tu neboli) Keď ma Česko uvidelo pozrelo sa na mňa ako keby ma chcel zabiť, pohľad Československa nebol o nič prívetivejší ale obaja sa ovládli. Morava však sedela ako na klincoch. Oči mal zakryté nejakým kusom látky. Radšej som trocha sklonil hlavu, ale snažil som sa neznieť príliš zúfalo. 

4. ríša: Dobrý deň. 

Čechy: Aj tebe dobrý deň! 

Česko vyšteklo a Československo ma prebodlo pohľadom. 

Srbsko: Sadni si, Únia ty poď s nami. 

Otec išiel do kuchyne spolu s mamou aj s otcom. Ja som tam teda zostal s tými Čechmi. ...Teda... Čechmi a Moravákmi. Sadol som si oproti nim na taburetku. 

4. ríša: Viem že ste na mňa nasratý tak mi povedzte čo odo mňa presne chcete. 

Čechy: V prvom rade vysvetlenie! 

4. ríša: Nemám vysvetlenie. Urazil ma. Varoval som ho že to spravím keď ma tak ešte raz nazve! 

Čechy: Keď ťa nazve ako?!

4. ríša: Ari. 

Čechy: Čo? A to je všetko? 

4. ríša: Áno. 

ČSSR: Prečo ti to vôbec vadí?!

4. ríša: ...4. Nemecká ríša spojeného Árijského a Juhoslovanského národa. ...To je moje celé meno. Viete? Som Nemec, teda viac menej. Neviem prečo sa ľudia rozhodli mi hovoriť Ari ale ja to beriem ako urážku. Nie som žiadny nacista, ani rasista. A vy určite pochopíte prečo mi to vadí. 

ČSSR: Fajn, to chápem, ale je to dôvod urobiť to čo si urobil?!

4. ríša: Áno, myslím že je. 

Česko: Otec, nechaj to. Nech si Srb vychová to decko poriadne, pripomeniem mu aby sa o to postaral, ale ty sa teraz ospravedlň!

4. ríša: Ospravedlniť sa? A za čo?

Česko: Ako za čo?! Morava kvôli tebe už nikdy nebude môcť vidieť! Uvedomuješ si to?!

4. ríša: Áno. 

Česko: Tak na čo čakáš?!

4. ríša: Ospravedlním sa, ale len ak sa aj on ospravedlní mne. 

Morava: Nič som ti neurobil... 

4. ríša: Ja viem. Ani jeden z nás sa nemá za čo ospravedlňovať, obaja sme urobili to čo sme urobili, obaja vedome a obaja cielene. Ani jeden z nás sa ospravedlniť nechce. Len tvoj otec si myslí že je to potrebné. 

Česko: MORAVA SA TI NEMÁ ZA ČO OSPRAVEDLŇOVAŤ ALE TY MÁŠ ZA ČO!

4. ríša: A čo urobíte ak odmietnem?

Vstal a pokúsil sa dať mi facku, zohol som sa, chytil ho za ruku, vstal a vykrútil mu ju, potom som ho hodil na zem. Chvíľu len sedel na zadku, držal sa za natiahnutý lakeť a nahlas stonal :D ČSSR vstal, chytil ma za ruku a vytiahol mi ju hore, takže som musel stáť na špičkách. Pozrel som sa na neho. 

4. ríša: Ste už starší človek Československo a nie ste ani ozbrojený, je pod moju úroveň sa s vami biť. 

ČSSR: Okamžite sa ospravedlň!