Príšerka

Návštevník

<time skip>

Nakoniec sme sa vrátili k pexesu, ale dobrá nálada sa neobnovila. Niekedy okolo piatej zazvonil pri dverách zvonček a Únia vyletela z izby. Nie vybehol, nie vyskočil, doslova vyletel. Ako keby sa mu do zadku vryl blesk a on ako Picachu vyletel dopredu. No, asi sa len veľmi tešil na návštevu, nemávame hostí často. Ale išiel som za ním. V chodbe sme sa stretli s mamou, s otcom a s našim hosťom. 

Sev. Nemecko: Dobrý večer. Rád vás znovu vidím. 

Povedal Otcovi pretože s mamou už sa zjavne zvítal a potom sa otočil ku nám. 

Sev. Nemecko: Ahojte detičky, aj vás rád vidím. 

Celkom milí. Únia sa schovala za mňa. Ale teraz som to ignoroval. 

4. ríša: Podobne. Rád vás spoznávam pane. 

Sev. Nemecko: Pane? Nie, hovor mi iba Sever. 

4. ríša: Sever? Nie je to-

Sev. Nemecko: Moje meno je dlhé. A ty sa ako voláš?

4. ríša: Ríša. 

Sev. Nemecko: Len ríša?

4. ríša: Moje meno je dlhé. 

Sev. Nemecko: Aha. A ty?

Otázku smeroval ku únii ale on sa iba ešte viac schoval za mňa. 

4. ríša: (Čo robíš ty tupelo?)

Severné Nemecko sa usmialo, zobralo úniu na ruky a začalo ho štekliť. Nakoniec z neho dostalo aj ako sa volá. Pod vyhrážkou že ak to nepovie ušteklí ho na smrť. 

Od zvítavania sa pri dverách sme sa dostali do ďalšej fázy, ktorou je niekoľko-hodinové sedenie v obývačke. Dospelí sa rozprávali a my sme hrali kameň papier nožnice, ale je pochopiteľné že nás to po asi trištvrte hodine prestalo baviť. Toto je hra v ktorej som väčšinou vyhrával ja, ale ešte väčšiu väčšinu sme ukázali rovnaký predmet. Je tu potom aj americká verzia kde hráte miesto nožníc, kameňa a papiera s Rusom, Lietadlom a vežičkami pri čom lietadlo zhodí vežičky, vežičky spadnú na Rusa a rus zostrelí lietadlo a túto hru sme hrali tiež.

Upozornenie pre čitateľov a tím Watpadu: Nepodporujem terorizmus, je to len hra. Ďakujem za pochopenie. 

Ale aj toto nás o chvíľu prestalo baviť a začali sme sa nudiť. A biť sa vankúšmi. 

Srbsko: Hej! Neviete chvíľu normálne sedieť na prdeli?!

4. ríša: Chvíľu áno ale nie hodinu. 

Srbsko: Prosím?!

4. ríša: Nič o_o

Srbsko: Už by ste tiež mali ísť spať. 

Únia: Ešte niee. 

Srbsko: Hej. Choďte sa už umyť, potom ešte môžete pozerať telku. Teda ak tam nestráviš hodinu. ZASE!

Únia išla do kúpelne a ja som zostal tu. 

4. ríša: Ja už som sa umyl, doobedu ako som prišiel z vonku. 

Srbsko: Tak sa neumývaj mne je to jedno. 

4. ríša: Okej :3

Tak som išiel do izby. Ako každý deň Únia strávila v sprche niečo cez dve hodiny. Fakt neviem či si uvedomuje že naši rodičia musia za vodu platiť. Bolo teda už niečo po deviatej keď odtiaľ vyliezol a tým pádom už sme žiadne rozprávky nestíhali. Mama nás poslala rovno spať a následovala každovečerná rutina hádok o tom či únia musí ísť spať a či musí spať v jednej izbe so mnou.