Adoptovaná

6. kapitola

Ale počkať. Veď ja som sa zasekla v období keď som bola ešte dieťa. Akože som dieťa ešte aj teraz ale chápeme sa. Vráťme sa do reality keďže ste sa o mne už niečo dozvedeli. To čo som spomínala sa opakovalo každý deň a zároveň aj rok. Všetci z detského domova už strácajú nádej, pretože stále nikto neprišiel ani po všetkých tých rokoch. Neúspešné konzultácie od deviatich rokov každý deň v depkách kôli tomu, aký mám život. Jednoducho strácam chuť žiť. Obrázky typu: V akom meste sa narodila? a podobne keci už mi fakt lezú na nervy. A tak som sa rozhodla, že dám šancu poslednej konzultácii a ak nevyjde tak sa pokúsim vrátiť späť na miesto tak som prišla aj keď to nebude jednoduché ako sa to môže zdať. Dnes toho nie je tak veľa ako zvyčajne. Údajne by mal prísť jeden pár až z Prahy. Ale najviac ma zarazilo, že sa budem stresovať celý deň. Dobre pamätajte tému. Raz sa ma jeden chalan opýtal či sleduje nejakých YouTuberov. Moja úprimná odpoveď bola: „Áno, ale chcem si nechať pre seba." Hneď ako som sa od neho vzdialila tak mi prišlo upozornenie, že Samko vydal nové video na druhý kanál. Možno sa teraz pýtate: „Čože? Aký Samko?" Ak vám nehovorí nič meno Samuel William Miščík tak ste vážne divný. Má tak dobrú tvorbu že by som pri tom mohla stráviť aj celý deň. Jednoducho povedané Samko je pre mňa droga doslova. A nepýtajte sa ma prečo ho tak volám. Som ním tak posadnutá že všetci na mňa čumia a hovoria že nie som normálna pretože mám skoro všade jeho fotky a stále o ňom hovorím. To som celá ja ale nevadí mi to lebo ak mám niekoho rada tak sa predsa nevzdám. No uvidíme možno pôjde desaťkrát rýchlejšie. Dnes to bude buď o šťastí alebo o smole.